Rozalinu a Júliu rozdelili v auguste 1942 pri bombardovaní Stalingradu. Vtedy boli ešte tínedžerkami. Júlia zostala na brehu Volgy a Rozalinu stihli prepraviť do bezpečia. Jednu zo sestier napokon evakuovali do Čeľabinska, druhú do Uzbekistanu. Opäť sa stretli až po 78 rokoch!
„Na oddelenie ministerstva vnútra sa obrátila obyvateľka Penzy, ktorá uviedla, že jej matka Júlia Pavlovna Charitonová, narodená v roku 1928, hľadá svoju staršiu sestru Rozu. Žena požiadala políciu, aby im pomohla ju vypátrať,“ uviedla pre ruské médiá hovorkyňa ruského ministerstva vnútra Irina Volk. Lenže takáto osoba sa v žiadnej oficiálnej databáze nevyskytovala. Až na webovej stránke jednej z televízii policajti natrafili na podobný príbeh, ale dátumy narodenia a mená osôb sa líšili.
„Júlia je už v pokročilom veku a nevedela si spomenúť na celé meno svojej sestry – uviedla len to, že sa volá Roza a tiež sa pomýlila v dátume narodenia,“ dodala Volk. Policajti nadviazali spojenie s oboma ženami, potvrdili ich príbuzenský vzťah a teraz sa v Čeľabinsku konalo ich prvé stretnutie po rokoch.
Rozalina prezradila, že Júliu tiež dlho hľadala. Poslala list do populárnej televíznej relácie „Čakaj na mňa“, vďaka ktorej sa už podarilo vypátrať mnoho stratených ľudí. Júlia žije v Penze a po stretnutí v Čeľabinsku sú sestry aj naďalej v kontakte. Už toto leto Rozalina plánuje navštíviť svojich znovuobjavených príbuzných.
Bábiky a tanky
V roku 1942 Rozalina, ktorá mala 15 rokov, už pracovala v traktorovej továrni, ktorá vyrábala tanky. V tých časoch deti museli v práci nahradiť dospelých, ktorí bojovali na fronte. Júlia mala vtedy 13 rokov a ešte sa hrala s bábikami. Aby Rozalina nebola ďaleko od výroby, prespávala v ubytovni vedľa továrne. Práve odtiaľ mladé robotníčky evakuovali do Saratova. Dievčatám vtedy vraj povedali, aby si nerobili starosti so svojimi príbuznými, že ich nájdu na pravom brehu Volgy. Charitonovci sa však stratili. Rozalina sa potom dostala do Čeľabinska, kde sa tiež vyrábali tanky a napokon tam pracovala celý svoj život.
Keď Júlia, jej mama a sestra Galja prišli na návštevu za Rozou, závod bol zničený bombardovaním. „Povedali nám, že Rosa je mŕtva,“ spomína Júlia. Zo Stalingradu Charitonovcov previezli do Strednej Ázie. Práve v Uzbekistane mama dievčat zomrela od hladu a sestrička Galja na týfus. Otec rodiny a braček Jurij, ktorí odišli na front, sa stratili. Neskôr sa Júlia presťahovala do Penzy, kde celý život pracovala ako učiteľka.
Boj o Stalinové mesto
- 23. august 1942 až 2. február 1943
- bojovalo proti sebe spolu 2,2 milióna vojakov
- na nemeckej strane bolo vyše 300 000 mŕtvych a vyše 200 000 zajatých
- zabitých alebo zajatých bolo aj 300 000 Rumunov, Talianov a Maďarov
- na sovietskej strane bolo 480 000 padlých vojakov a 650 000 zranených
- o život prišlo aj 40 000 civilných obyvateľov mesta
