Andrea Císarová, Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže
Rozvody, rozchody, smútok, strach, nenávisť, bolesť a beznádej. Toto všetko sú atribúty, ktoré prináša každodenný život do našich kancelárii.
Človek človeku vlkom a nikto sa nepozerá na to, ako ublížim tomu druhému, pretože ja mám pravdu a teba počúvať nebudem. Niekde ďaleko sú bezbranné deti, ktorých sa tieto útoky veľmi dotýkajú.
Nevedia o tom hovoriť, len smutnými očami pozerajú nato, prečo je tomu tak. Veď ja predsa ľúbim aj mamu aj otca.
V snahe mať zabezpečený krásny dom, veľké auto, drahé dovolenky snažíme sa utekať pred realitou dnešných dní, kde každý z nás chce dosiahnuť to najlepšie.... pre seba.
A samozrejme je potrebné sa s tým podeliť aj na sociálnych sieťach aká som MAMA ROKA alebo ako sa starám, ako riešim. Vytratila sa snaha komunikovať spoločne doma a nachádzať jasné ciele a presvedčenia o tom, že spory dokážeme riešiť aj inak ako krikom a vyhrážkami.
Snažíme sa hľadať vinníka, ktorý to spôsobil. Na vine je vláda, štát, ktorý sa nevie dobre postarať sa o svojich občanov a aj tak je všetko zlé a negatívne.
Prečo sa nezastavíme a nepozrieme sa sami na seba a neurobíme sebareflexiu. Prečo som sa dostal do takej situácie v akej som?
Prinútil ma k nej niekto k tomu, aby som urobil niečo, alebo donútil ma niekto k tomu, aby som na úplnom začiatku urobil rozhodnutie, ktoré som možno nemal premyslené? Ale s NADHĽADOM som to riešil „veď nejako bolo nejako bude“...
Ale ono nebude.....keď sa o to nepričiníme samy. Naše problémy sa snažíme vyriešiť cez „sociálku“, súdy, právnikov a občianske združenia, ale platíme nemalé peniaze nato, aby sme svoju pravdu?
Štát môže nastaviť, pravidlá, ktoré by mali platiť pre najlepší záujem dieťaťa, ale ich vykonávateľmi sú ľudia, ktorí aplikujú a niekedy sa nám zdá, že subjektívne.
Áno, je to tak, a my chceme mať svoju pravdu, lebo to vidíme inak a v snahe presvedčiť a ovplyvniť iných nám uniká to najpodstatnejšie- najlepší záujem dieťaťa.
Zatavme sa a pozrime sa do našich rodín, na naše deti a potom skúsme porozmýšlať, prečo na vyriešenie našich problémov potrebujeme štátnu mašinériu. Tým nechcem povedať, že by nemali fungovať súdy a rozhodovať. Ale prečo si nevieme vyriešiť problém medzi dvomi dospelými ľuďmi, týkajúcich sa malých detí –DOHODOU.
Ak jeden rodič na súde výhra a ten druhý prehrá, lebo súd musí rozhodnúť len v prospech jedného prehrá naše dieťa.
Možno kedysi sa toľko nehovorilo o rodinných sporoch, neboli také možnosti aké sú teraz, ale skúste sa opýtať dnešných 60-tnikov aké mali detstvo? Možno nie každý odpovie, že najlepšie, ale s určitosťou môžem povedať, že s únosmi do zahraničia sme nemali skúsenosti, medzinárodné výživne sa neplatilo a slovenské deti neodoberali sociálne úrady v zahraničí.
Teraz máme možnosti a s pozitívami prichádzajú aj negatíva.
Je potrebné, aby ľudia mali možnosti, ale ešte potrebnejšie je, aby sme si vedeli vybrať tie správne.
-----
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.