Analytici zdravotníckej spoločnosti Treated vychádzali z množstva údajov a pri zostavovaní rebríčka zohľadnili aj ceny ovocia a zeleniny, výšku poplatku za fitnes, ale aj subjektívne vnímanú kvalitu zelených plôch v meste. Vďaka čomu sa teda Bratislava umiestnila tam, kde je, a čo by bolo treba zlepšiť, aby sa umiestnila ešte vyššie?
Vysoká kvalita vody, malé množstvo emisií oxidu uhličitého (CO2), relatívne nízke ceny ovocia a zeleniny a zeleň. Aj toto rozhodlo, že Bratislava je zdravšia ako mnohé metropoly. „Prihliadnuc na všetky hodnotené kritériá je to dobrý výsledok a zároveň výzva na zlepšovanie. Ochranu všetkých zložiek životného prostredia považujeme za prioritu. V posledných mesiacoch sme prijali opatrenia, ktorých cieľom je zlepšenie prostredia a obnovy zelene,“ reagoval na umiestnenie v rebríčku hovorca magistrátu Peter Bubla. „Nie všetky v prieskume hodnotené oblasti môže hlavné mesto priamo ovplyvniť, či už hovoríme o investíciách do zdravotnej starostlivosti alebo cenovej dostupnosti zdravých potravín,“ doplnil Bubla.
Zeleň je dôležitá
V minulosti veľa štúdií dospelo k záveru, že škandinávske krajiny patria k najšťastnejším, najzelenším a najbezpečnejším na svete. Niet divu, že Kodaň vyšla ako najlepšia v tomto rebríčku. Druhou najzdravšou metropolou je rakúska Viedeň a tretia priečka patrí švajčiarskemu Bernu. „Nielenže tieto premenné reprezentujú našu fyzickú pohodu, ale týkajú sa aj nášho psychického zdravia,“ komentuje použité ukazovatele na zostavenie rebríčka Daniel Atkinson z Treated.com. „Kvalita zelených plôch je toho príkladom. Ľudia vo svojich mestách potrebujú dôstojné zelené priestory, pretože sú bohaté na kyslík,“ uzavrel Atkinson.
* čísla vyjadrujú počet pridelených bodov v rebríčku 46 krajín
Viac bicyklov a stromov
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovakia
- Zmena klímy je výzva. Hoci sa to nemusí zdať, zmierňovanie jej dôsledkov ide ruka v ruka s kvalitnejším a zdravším životom v mestách. V Bratislave je najdôležitejším problémom, ktorý treba riešiť, doprava. Dôležitá je najmä kvalitná a rýchla možnosť prepravy v meste bez nutnosti použiť vlastný automobil a možnosť bezpečného presunu v meste bicyklami. To sa premieta nielen do znižovania emisií, ale z pohľadu ľudí predovšetkým do toho, že budeme dýchať čistejší vzduch. Presúvanie po zelených uliciach v tieni stromov súvisí so zmierňovaním dôsledkov zmeny klímy a zlepšuje kvalitu života.
Aké sú opatrenia magistrátu
Peter Bubla, hovorca
- zonáciou sa významne zmenil spôsob hospodárenia v mestských lesoch
- na viacerých trávnatých plochách zmenený režim kosenia, aby sa viac podporovala biodiverzita
- významné zníženie objemu ťažby dreva v lesoch
- zriadená pracovná skupina pre ochranu ovzdušia
- spolupráca s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU na umiestnení 400 senzorov na meranie rôznych zložiek životného prostredia
- v Bratislave najviac znečisťuje ovzdušie doprava, mesto sa zameriava najmä na opatrenia zvyšujúce podiel MHD na úkor individuálnej automobilovej dopravy a zavádza parkovaciu politiku
- opatrenia na podporu rozvoja cyklodopravy a chodníkov