Pred niekoľkými dňami začala RTVS vysielať seriál na Trojke a okamžite sa stal jasnou voľbou staršej generácie divákov. Ako zasiahla Nemocnica do života Ladislava Chudíka, prezradila vdova po hercovi, Alena Chudíková (70).
Seriál Nemocnica na okraji mesta sa po jeho uvedení na televízne obrazovky stal okamžite fenoménom. Vďaka precíznej režisérskej taktovke Jaroslava Dudka a skvelému scenáru Jaroslava Dietla si získal divákov v celom Československu, neskôr aj v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Juhoslávii, Rusku a v ďalších krajinách, dokonca až v ďalekej Číne.
Nakrúcanie prvej 13-dielnej série sa začalo v roku 1976. Rolu primára Sovu dostal český herec Karel Höger († 67). Ten však v priebehu nakrúcania, 4. mája 1976, náhle zomrel na infarkt a tvorcovia museli bezodkladne nájsť adekvátnu náhradu. Oslovili slovenského herca Ladislava Chudíka († 91). Ukázalo sa, že to bola tá najlepšia voľba.
Po česky
Prvýkrát sa na obrazovkách seriál objavil 5. novembra 1978 a mal obrovský úspech. „Úloha primára Sovu bola veľmi náročná aj preto, že zrazu vstúpil do už pätiny nakrúteného diela, musel sa rýchlo naučiť množstvo textov, pričom súčasne plnil záväzky v SND aj inde. Najnáročnejšie však bolo pre neho zvládnuť češtinu na úrovni,“ spomína Alena Chudíková. „Navyše v čase, keď nakrúcal prvú sériu, sa rozvádzal so svojou prvou manželkou a nebola to prechádzka ružovou záhradou,“ konštatuje.
Ikona slovenského herectva Ladislav Chudík hovoril o svojom prvom manželstve s Češkou Helenou vo svojej otvorenej televíznej spovedi pre ČT1. Helena mala nádor na mozgu. Podstúpila operáciu, no nádor mal tvar hviezdy a nedal sa vyoperovať celý. Bola nutná ďalšia liečba, ktorú odmietla, čo spôsobovalo zhoršovanie zmeny jej správania. „Bolo to strašné, bol som pre ňu normálny ľudský odpad,“ spomínal Chudík na manželku. Svoj údel znášal herec bez reptania, no bolo to čoraz horšie. „Rozmýšľal som aj o tom, že skončím so životom,“ priznal herec s tým, že v období najväčšieho zúfalstva mu pomohla práve ponuka na seriál Nemocnica na okraji mesta.
Napokon súd manželstvo v roku 1979 po komplikáciách rozviedol. „O jeho problémoch som vtedy nevedela. Poznali sme sa síce, ale nestretávali sa. Všetko mi porozprával až o niekoľko rokov neskôr, keď sme spolu začali žiť. Spomínal, ako počas nakrúcania Nemocnice neustále lietal medzi Bratislavou a Prahou. Napríklad zrátal, že v jednom mesiaci letel až 24-krát, pretože v Česku nakrúcal a v Bratislave hral predstavenia,“ prekvapuje hercova manželka, ktorá chce zároveň dať na pravú mieru jeden fakt. „Niektorí ho v tom čase odsudzovali za to, že hovoril v Česku po česky. Robil to však zámerne, aby jeho čeština pôsobila čo najprirodzenejšie, veď v Nemocnici na okraji mesta hovoril po česky ako primár Sova bez dabovania. V Slovenskom národnom divadle rozprával rodák z Hronca spisovnou slovenčinou, v seriáli ,mluvil‘. Uložil si vtedy zásadu, že len čo prekročí hranicu rieky Moravy, bude hovoriť po česky. A to dodržal. Takto vlastne trénoval a tú češtinu naozaj zvládol,“ prezrádza sympatická právnička.
Osudné stretnutie
V čase, keď sa pani Alena zoznámila s hercom Ladislavom Chudíkom, študovala v Prahe právo. „Bývala som na internáte a privyrábala som si aj ako komparzistka vo filme. Po prvý raz sme sa stretli v roku 1971 na nakrúcaní filmu Podezření, v ktorom hral hlavnú úlohu a jeho manželku hrala slovenská hlásateľka Jarmila Košťová († 81). Nakrúcali sa zábery z večierka diplomatov a ja som hrala manželku jedného z nich. Mimochodom, ten film zavreli komunisti do trezoru a odvysielal sa až viac rokov po revolúcii,“ vysvetľuje pani Alena, ktorá sa cez prestávku počas nakrúcania dala do rozhovoru s Ladislavom Chudíkom.
„Keďže som do Prahy prišla študovať z Moravy, bola som zvedavá, či vníma rozdiel atmosféry správania sa ľudí v Prahe ako ja. A dodala som, že si myslím, že Moravania sú svojou povahou mostom medzi Slovákmi a Čechmi. Zhodli sme sa na tom, že obaja to cítime asi rovnako,“ spomína na prvý kontakt s Chudíkom, vtedy vonkoncom netušiac, že o 11 rokov sa stane jeho manželkou.
Pri zmienke o tom, ako ju upozornil na opar na jej ústach, sa pousmeje. „Viete si predstaviť, keď 21-ročnej dievčine niekto povie: Joj, tu máte opar, však? To je také potešujúce...“ Hneď však dodá, že Chudík bol už vtedy džentlmen. „Keď som sa posťažovala, že sa mi to na ústach vyhodí takmer každý mesiac, asi mu ma prišlo ľúto. Povedal mi, že práve vynašli v Maďarsku účinný liek na opar a mohol by mi ho aj poslať. Rada som súhlasila. A skutočne mi ten liek poslal poštou na internát. Nesmierne ma to prekvapilo. Odoslala som na adresu SND pohľadnicu, kde som mu poďakovala,“ spomína pani Alena, ktorá sa potom so sympatickým hercom stretla až po desiatich rokoch.
Rande primára Sovu
Medzitým žili herec a právnička každý svoj život. Chudík sa stal najznámejším českým televíznym primárom, Alena porodila dcérku Bereniku (45). Obaja mali za sebou rozvod, a tak možno nie náhodou sa im cesty po rokoch opäť skrížili. „Občas som dostala pohľadnicu a keď som sa sťahovala, napísala som mu do divadla, že mám novú adresu. Do týždňa, začiatkom roka 1981, mi prišla odpoveď na môj list. Pán Chudík ma pozval na svoj pražský recitál. Lenže nezohnala som nikoho na opatrovanie k dcérke. Nechala som mu teda odkaz, že nemôžem prísť, ale keď bude mať čas, môže prísť ku mne na návštevu. A on skutočne prišiel. Priniesol mi tri kvety, zdá sa mi, že to boli ruže alebo karafiáty... Alebo žeby gerbery?“ usmeje sa. „Veruže si presne nepamätám...“ povie s ospravedlnením.
„Po čase sa mi priznal, že sa trochu bál, koho po toľkých rokoch stretne. Predsa len, mohla som sa zmeniť,“ uvažuje nahlas a prezradí, že nasledovalo pozvanie do Bratislavy na predstavenie Môj Faust. „Potom som už na Slovensko cestovala častejšie a častejšie. V piatok som odchádzala autobusom z Prahy s dcérkou na kolenách, alebo vedľa seba a v nedeľu som sa vracala späť. Trvalo to asi rok a pol,“ spomína pani Alena a prezradí ešte čosi. „Varil fantastické lečo, často nám ho rád pripravoval, keď sme boli na chate v Senci. Inak bežne nevaril. Raz mi na privítanie ako prekvapenie urobil rezne. Odhryzol si z prvého a vraví: Aké je to sladké! Ukázalo sa, že namiesto múky ich obalil do práškového cukru. Mimochodom, viete, že môj manžel si písal denníky?“
Nečaká na odpoveď a pokračuje: „Po mnohých rokoch som sa pozrela, či do denníka nenapísal aj niečo o mne pri našom zoznámení. A našla som tam poznačené, že ho zaujala jedna študentka práva, ktorá sa zaujímala o vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi. Hovorím mu: Laco, vieš, že si si ma zaznamenal do denníka? A on na to: Áno, veď ja si kadečo zaznamenávam,“ smeje sa.
Život s Nemocnicou
Seriál Nemocnica na okraji mesta mal nesmierny dosah na život maestra. Stal sa legendou a mnohí ľudia ho zastavovali na ulici s prosbou, aby im poradil v ich zdravotných ťažkostiach. Pritom samotný herec mal dosť starostí s vlastným zdravím. Od mladosti ho kvárili choroby, dokonca si vyslúžil prezývku, že je hypochonder. Lekárske prostredie poznal dosť dôverne. Lekárov rešpektoval, veď mu v mladosti zachránili život. „Ako vojak dostal strašné bolesti do brucha a presvedčil nadriadených, že musí ísť k lekárovi do Bratislavy. Tušil, že to je vážne a mal pravdu. V poslednej chvíli mu vyoperovali slepé črevo, bolo by mu prasklo,“ vykresľuje vdova prekérnu situáciu z manželovej mladosti. „Za svoj život zažil tuším až 13 operácií.“
Medicínske skúsenosti Chudíkovi pomohli aj pri nakrúcaní Nemocnice. „Hercom radili viacerí lekári, fachmani vo svojom odbore. Operácie si herci trénovali pod odborným dohľadom. Chodili do nemocnice v Moste. Tam si to, čo potrebovali vedieť, naštudovali v reálnom prostredí,“ vysvetľuje pani Alena a s hrdosťou dodá, že jej muža lekári chválili. „Lacko mal mocné, pevné ruky, dokázal zachovať pokoj. Ak sa aj chcel zachvieť, tak len vnútri. Bol dôsledný vo veciach, a tak pristupoval aj k nakrúcaniu scén na operačnej sále,“ vraví a spomenie, že hoci pri prvej 13-dielnej sérii nebola, manžel jej o tomto období rozprával. Pre veľký úspech seriálu si diváci vynútili jeho pokračovanie a nakrútila sa 7-dielna druhá séria, ktorá mala premiéru 22. novembra 1981. Nakrúcanie tejto série už prežívala pani Alena po hercovom boku.
„Pri nakrúcaní mali na pľaci odborných poradcov. Kedysi sa robilo tak, že sa celý záber nakrútil na dlhší raz, žiadne časté prestrihy. Herci museli vedieť všetky dialógy perfektne, k tomu sa sústrediť na to, aby operácia vyzerala naozaj verne. Bolo to náročné, pre Laca o to viac, že musel hovoriť po česky. Stačilo, že sa troška pomýlil - napr. slovenská predložka alebo akcent, muselo sa ísť odznova. Českí kolegovia však mali pochopenie, boli trpezliví a podaktorí mu pomáhali si texty opakovať. Priznal sa mi, že sprvoti mal aj zajačie úmysly a chcel zo seriálu vycúvať. Ale spolupracovníci dostali príkaz zahatať mu cestu. Keby chcel utiecť z pľacu, ozval sa režisér: Zabrzdite ho! Nedovoľte mu odísť, on to dokáže!“ spomína Chudíková a dodá: „A Dietl po nakrúcaní vyhlásil, že je spokojný s výsledkom a nevie si už iného ako Chudíka v role primára Sovu predstaviť.“
Návrat po 20 rokoch
Seriál sa v roku 2002 dočkal návratu. Nemocnica na okraji mesta po 20 rokoch vrátila na obrazovky známych hrdinov. Autorom scenára novej Nemocnice bol Petr Zikmund a réžie sa ujal Hynek Bočan. Primár Sova už nie je stredobodom diania, na jeho mieste pevne stojí primár Arnošt Blažej v podaní Josefa Abrháma.
Ladislav Chudík sily naberal najradšej v prírode. Aj texty sa zvykol učiť najmä tam. „Bol založením viac samotár, v prírode sa cítil výborne a práve tam naberal energiu. Kondíciu mu zabezpečovali najmä prechádzky. To je aj jeho odkaz ostatným: Choďte na prechádzky a budete dlho žiť! Lacko sa dožil vysokého veku napriek chorobám, ktoré preskákal,“ uvažuje nahlas vdova a dodáva, že aj počas nakrúcania Nemocnice sa herec utiekal na chatu do Senca.
„Rád sa tam učil, na chate mal pokoj. Cibril texty, pamäť mu neslúžila tak dobre, aby si text prečítal a hneď ho aj vedel. Nemal celkom tú povestnú hereckú krátkodobú pamäť. Potom som ho skúšala a bola som na češtinu prísna. Cez rok bolo Senecké jazero oázou pokoja, v lete to bolo utrpenie. Keď si každý z chatárov pustil svoju hudbu a naokolo hučali decibely, učiť sa veru nedalo,“ vraví pani Alena a spomenie, že na chate hercovi robili spoločnosť najmä vtáčiky. „Učil sa s nimi. Nasypal im na terase zrniečka na zábradlie, sadol si na stoličku, oprel si natiahnuté dlhé nohy o zábradlie a sledoval, ako ich vtáčiky zobú. Väčšinou to boli sýkorky. Ale aj iné druhy sme pohostili. Keď si manžel potreboval rozhýbať telo, skočil do vody a v jazere vydržal plávať ozaj dlho,“ spomína.
Nové osudy
Život seriálových postáv v treťom pokračovaní Nemocnice zobral do svojich rúk režisér Viktor Polesný. Pani Alena si spomína na list od scenáristky Lucie Konášovej z roku 2006, v ktorom sa jej manžela pýtala, či s ním môže rátať v tretej časti seriálu s názvom Nemocnica na okraji mesta - nové osudy. „Písala, že pripravuje scenár, s ním v štyroch dieloch ako s poradcom novej primárky Čeňkovej. Tá si svojho bývalého svokra a šéfa vezme z domova dôchodcov k sebe, do vily známej ako ’Soví hrad‘ a bude sa naňho obracať pri problémoch, ktoré v nemocnici v Bore vzniknú. Lenže Laco, ktorý v júni 2005 skončil v nemocnici so zápalom v brušnej dutine, bol v tom čase ešte stále veľmi slabý. Lekári sami neverili, že sa z toho dostane. Ja som však verila, aj keď rekonvalescencia pokračovala veľmi, veľmi pomaly. Neskôr sme si dali s manželom cieľ – 16. 3. 2007, deň návratu do Tančiarne na dosky SND, jeho kolegovia čakali s nádejou,“ hovorí pani Chudíková o období, keď sa jej manžel dostával z choroby. „Bol som takmer na tri roky vyradený. A vonkoncom vôbec nebolo isté, že sa z toho dostanem,“ priznal v minulosti Chudík, ktorého v slávnom divadelnom predstavení Tančiareň v tom čase zastupoval Martin Huba.
„Počas tohto neľahkého obdobia natočili o manželovi dokument. Scenáristke odpísal na list, že by veľmi rád nakrúcal, no nemôže to sľúbiť, lebo to nie je zatiaľ v jeho silách. Konášová s ním nemohla počítať a musela zmeniť scenár. Tretiu časť teda napísala bez neho. Keď sa neskôr tvorcovia dozvedeli, že Laco sa z choroby predsa len vystrábil, nemali už možnosť celý scenár meniť, a preto s ním v roku 2008 nakrútili aspoň prvý diel,“ prezrádza Chudíková. Herec sa teda objaví na začiatku tretieho pokračovania, keď sa mestečko Bor pripravuje na oslavu 50. výročia založenia nemocnice. Primárka Čeňková (Eliška Balzerová) prichádza pred oslavou do Domova dôchodcov, aby starého primára Sovu pozvala na slávnosť. Na oslavu však už primár Sova nepríde, lebo náhle umiera.
Objavuje sa potom ešte v seriáli v Čeňkovej spomienkach z minulosti. „Tvorcovia teda urobili kompromis, aby primára Sovu zakomponovali čiastočne do tretieho pokračovania. Cestovali sme s Lacom do Prahy, odtiaľ nás odviezli na miesto nakrúcania. Strávili sme na nakrúcaní dva dni. Keďže však Laco do tretej časti seriálu vstúpil už po odovzdaní a schválení všetkých náležitostí, zrejme preto sa jeho meno vo Wikipédii neuvádza,“ vysvetľuje Chudíková. Nemocnica na okraji mesta - nové osudy mala premiéru 26. septembra 2008.
Zostali priateľmi
Seriál z nemocničného prostredia mal dosah aj na osobný život hercov. „Môj muž si vďaka seriálu našiel úžasných priateľov medzi kolegami. Radi sa mali s Vladimírom Menšíkom, Milošom Kopeckým, Jozefom Vinklářom. Ale aj s Josefom Abrhámom, Eliškou Balzerovou, či s Danou Medřickou, vymenovala by som ozaj všetkých. V súkromí sa veľmi nestretávali, lebo nebol na to čas. Ale tie pekné vzťahy zotrvali,“ povie a na moment akoby sa zamyslela.
„Priateľstvá sa prehlbovali aj tým, že české a slovenské divadlá sa stretávali na festivaloch. Českí herci hosťovali s predstaveniami v SND a slovenskí v pražskom Národnom divadle,“ vraví pani Alena a vzápätí si na niečo spomenie: „A viete, že môj manžel zomrel v rovnaký deň, 29. júna, ako Jaroslav Dietl, ale o 30 rokov neskôr? Boli sme na Dietlovom pohrebe a môj muž predniesol rozlúčkovú reč nad hrobom. Nie je to zvláštne?“ spýta sa a hoci nečaká odpoveď, pripustíme, že je to naozaj čosi ako znamenie. „Áno, bola to herecká rodina blízkych. A stali sa blízkymi aj divákom,“ dodá.
