Práve mal rozčítanú rovnomennú knihu autora Arpáda Soltésza, podľa ktorej Sviňu natočili Mariana Čengel-Solčanská a Rudolf Biermann. Príbeh o slovenskej politike, sexe, smrti a peniazoch bol pre herca výzvou. Ako sa s tým popasoval?
Ako sa vám stvárňovala postava, ktorá až nápadne pripomína jedného súdeného podnikateľa?
Ľudia si môžu povedať, že je to vymyslené, že je to všetko fikcia. Ale to nie je len jeden človek. Ja som do tejto postavy chcel dať viacerých ľudí. Lebo za tých tridsať rokov je ich veľmi veľa. Naakumulovali sa do jednej roly, ktorú hrám v tomto filme. Nerád by som menoval, že je to ten alebo ten. Nech si každý vyberie.
Pritakali ste na rolu podnikateľa Lola Wagnera ihneď, alebo ste si dali čas na rozmyslenie?
Ani, ani. Všetko to má zaujímavú historku. V čase, keď som ešte nevedel, že budem robiť tento film, boli sme na zájazde s Ľubom Kostelným a bavili sme sa o tom, čo čítame. Ľubo je knihomoľ, občas mi dá tip na dobrú knižku. Povedal mi, že práve číta Sviňu od Arpáda Soltésza. Vraj, nech si to prečítam, tam pochopím, čo sa dialo v 90. rokoch a čo sa deje aj dnes. Začítal som sa teda do knižky a nebol som ešte ani v polovici, keď mi zazvonil mobil. Volal mi producent Rudo Biermann a vraví: Počúvaj, nechceš si prečítať knižku Sviňa? Vravím mu, že práve ju mám rozčítanú. Povedal mi, že už je hotový scenár, či sa na to nechcem pozrieť. Poslal mi ho už aj s tým, že ktorú postavu by som mal hrať. Bol to práve Lolo Wagner.
Trafil sa scenár touto postavou do vášho vkusu?
Keď sa na to teraz pozerám, tak zo všetkých tých postáv, zo všetkých uhlov pohľadu, z filmárskeho i režijného, sa asi najviac hodím práve na postavu Lola. Hrám veľkopodnikateľa s metódami, ktoré možno presahujú hranice normálneho podnikania, sú skôr mafiánske. Ale nekategorizujem to len na našu spoločnosť, veď tieto praktiky fungujú aj v iných krajinách. Sú to praktiky, ktoré nemajú s demokraciou a s normálnym podnikaním nič spoločné. Wagner je človek, ktorý sa pohybuje na hrane, alebo úplne mimo zákona. Používa tie najdrastickejšie metódy.
Ako sa vám hrala táto kontroverzná postava?
Pre herca je to veľmi variabilná rola, poskytuje najviac možností. Každý sa ma pýta, ako som sa vyrovnal s tým, že hrám takúto negatívnu postavu. Ja mám šťastie v živote, že som už hral naozaj všetky žánre. Hral som kladné, záporné, veľmi sympatické, aj menej sympatické postavy. Mal som veľmi široký záber, hral som tragédiu, drámu, komédiu... Neexistuje len kladná postava, v každej kladnej je niečo záporné a aj v zápornej je vždy niečo kladné. Človek nie je len čierny alebo biely, ale je čierno-biely alebo viacfarebný a má široké spektrum tých farieb. Aj v tejto zápornej postave som sa snažil nájsť niečo pozitívne a myslím, že sa mi to podarilo cez humor. Lebo ľudia, ktorí robia takéto, povedal by som až mafiánske praktiky, ktorí sa zdajú spoločnosti strašidelní, sú v zásade veľmi smiešni. V tom, ako to robia, ako vážne sa berú. Cítia sa ako tí, ktorí držia všetko v rukách, ale pritom to nie je celkom tak. Toto som sa snažil dostať do tej postavy, aby to nebolo až také temné, ale aby to malo aj isté svetielka.
Hráte radšej záporné či kladné postavy?
Postáv mafiánov som nehral až tak veľa, možno dve - napríklad v jojkárskom seriáli Za sklom. Ale tých klasických našich mafiánov z 90. rokov som až tak veľa nerobil. Zato záporných postáv som určite hral veľa, hlavne v začiatku, keď som bol mladší. Vtedy som hral najmä drámy a vážne veci, v súčasnosti sú to viac komédie. A teraz prišla zase záporná postava, ale veľmi plnokrvná, je tam čo hrať. Teším sa, lebo v každom prípade je to výzva. Veď kde by bol Jack Nicholson, keby nehral záporné postavy? Mám ho veľmi rád ako herca, je môj obrovský idol.
Kto je z vášho pohľadu vo filme najväčšia Sviňa?
Ťažko povedať. Diváci budú určite tvrdiť, že ja, teda Lolo. No mnohé z ďalších nie sú o nič lepšie. Ale určite ten Lolo je naj.
Ide o film o vysokej politike a o moci. Vy sám sa zapájate do verejného života a vyjadrujete sa k niektorým témam. Viete si predstaviť, že by ste reálne vstúpili do politiky?
Úprimne povedané – nie. Ozrejmím to na príklade. Už v minulosti ma oslovili ísť do kampane, pomôcť viacerým stranám. Od 90. rokov som bol oslovený štyrikrát, ale vždy som to odmietol. Niekedy za tým boli aj veľmi slušné finančné odmeny, a nehovorím, že som sa nad tým nezamyslel. Ale keď som sa vyspal, vždy som vedel, že touto cestou ísť nechcem. Myslím si, že herec má hrať tieto témy, má nastavovať zrkadlo, ale nemá sa do politiky miešať, nerobiť to na tribúnach. Samozrejme, je to rozhodnutie každého z nás. Mnohí moji kolegovia skončili ako politici, napr. jeden z mojich veľkých kamarátov Milan Kňažko sa dal na túto kariéru a teraz už zase hrá.
Čo hovoríte na súčasnú politickú situáciu?
Vôbec to nevidím až tak veľmi tragicky. Pozrime sa na okolitý svet, všade sú obrovské turbulencie, funguje extrémizmus. My môžeme byť práveže hrdí na to, že sa pohli ľady, že začíname pomenúvať veci a začíname ich pomenúvať jedni z prvých. Viem, že okolité krajiny, Maďari, Poliaci, Česi nám závidia. Fakt sme jedni z prvých, a to si na Slovákoch veľmi vážim.
Vo filme Sviňa máte aj háklivé erotické scény s Dianou Mórovou. Prezraďte, s kým sa vám najlepšie hrala milostná scéna?
S Didi sa mi tieto scény hrajú výborne. Aj Didi to povedala, lebo ja s ňou intenzívne hrám od jej 18-tich rokov. Samozrejme, režiséri sa nás pýtajú, či súhlasíme s takou intímnou scénou. Didi odpovedala, že absolútne bez problémov, lebo naozaj sa roky poznáme. Nemyslím si, žeby sme sa nejak pred sebou hanbili a mali z toho stres. Naopak, bolo to v rámci filmu a je to tak aj brané. Tým pádom to prebehlo bez akýchkoľvek úskalí či problémov. Vždy vidieť na výsledku, keď to jednému z tých dvoch prekáža. Ono to musí byť veľmi bezprostredné. Ale na to sme herci, aby sme to tak urobili.
Dávate si nejaké podmienky pri nakrúcaní týchto intímnych scén? Ako to funguje na pľaci?
Keď sme s Didi robili túto scénu, nedávali sme si podmienku, aby boli na pľaci len tí, ktorí tam majú bezpodmienečne byť. Samozrejme, že sa to zvykne robiť tak, že tí, čo tam nemajú čo robiť, by mali ísť vtedy preč. Ale ja som týchto scén, hlavne za mladi, robil veľmi veľa. No ako človek starne, už toho nie je toľko, čo je aj normálne. Možnože chlap má s týmto menší problém ako žena, ale nikdy počas kariéry som sa nestretol s tým, že by niekto cukol a povedal, že nechcem to robiť alebo že dajte mi fľašu koňaku, vypijem si a potom to natočím.
Záleží vám na tom, ako vyzeráte v milostných scénach? Mám na mysli, či pred takýmto nakrúcaním chudnete, posilňujete...
V tomto filme som práveže musel pribrať! Chcel som, aby to bolo vidieť a myslím, že sa mi to podarilo. Chcel som to urobiť, ako to robia americkí herci - keď schudnúť, tak schudnúť a keď pribrať, tak pribrať. (smiech) Ženy, samozrejme, tieto veci riešia, lebo je to asi pre ne veľmi citlivé, ale Diana takéto veci riešiť nemusí. Ona je stále perfektná, takže nemala s týmto vôbec žiadny problém a ja už vonkoncom nie. Práveže som chcel, aby to vďaka nadváhe vyzeralo obscénne. Teraz sa snažím dávať kilá dole.
Mimochodom, kto bol vašou najčastejšou filmovou či televíznou milenkou?
Najčastejšou určite Zdena Studenková. So Zdenou som týchto scén odohral určite najviac.
Film Sviňa hovorí aj o stykoch politikov s podivnými ženami. Čo si na ženách všimnete ako prvé?
Samozrejme, že ako prvé si všimnem to, ako vyzerá. Pozriem sa na tvár, na postavu, ako je oblečená a ako pôsobí. Vnímam predovšetkým to, čo z človeka vyžaruje. Každý človek prináša so sebou čosi, čo je neviditeľné, to je tá jeho energia. Či chceme, alebo nechceme, keď si k tomu človeku sadneš, tak vieš, že pri ňom chceš sedieť, alebo chceš odtiaľ odísť. Cítime to, hoci nevieme prečo. Jednoducho je to tak. Keď som pri niekom, buď chcem s ním byť ďalší deň, alebo chcem okamžite zmiznúť a nebyť v jeho prítomnosti, lebo niečo mi nerobí dobre. To je ten inštinkt, ktorý má asi každý z nás. Niekto to možno nevie, alebo nechce pomenovať a nahovára si, že ho ani hlava, ani oči neklamú, veď ten človek vyzerá úžasne... Zabúda pritom, že máme ešte aj iné senzory. Dávam vždy na tento inštinkt. Buď si poviem – joj, toto je super, alebo toto radšej nie.
A ktorú vlastnosť by ste vyzdvihli u ženy najviac?
Podľa toho, či s ňou chcem, alebo nechcem žiť. Žena by mala byť v prvom rade láskavá, chápavá, milujúca, dobrosrdečná, citlivá, pekná... Tých vlastností je viac. Každý si tieto ideálne vlastnosti spája so svojou matkou a hľadá. Samozrejme, hovorím o tých, ktorí mali dobré detstvo a dobrých rodičov. Hovorí sa, že chlap hľadá takú ženu, aká bola jeho mama. Ja neviem, do akej miery je to tak, ale láskavosť a empatia hrá určite veľkú rolu.
Aký je vo vašom vnímaní rozdiel medzi ženou milenkou, manželkou, matkou či babkou?
No aký je rozdiel... Babky a staré mamy vnímame hlavne ako deti. Keď sme chodili k starým rodičom, tak sme počúvali babky a vnímali ich ako objekt múdrosti. Dávali nám do života isté pravidlá a rady, lebo babky to vedia. Mama nám dáva obrovskú lásku. Cítiš, že ťa má neskutočne rada, že žije s tebou, že jej srdce tlčie pre teba. Materinská láska je asi tá najväčšia. Mama sa o teba bojí, chce ti pomôcť v každom momente. Manželka, to je už oblasť aj sexuality a všetkého, čo vás spája. Sexuálna energia je veľmi silná. Ale dôležitá je aj intelektuálna rovina, lebo žijete spolu jeden život. No a hlavne súznenie sŕdc a spoločných prianí. Hovorí sa, že je dobré, keď sú manželia jedno telo, jedna duša. Je fajn, keď im to takto funguje. Nie vždy sa to stane, ale ak to vyjde, je to ideálne. A potom je to dieťa. Mám dcéru Leu, na ňu sa dívam zas úplne ináč. Vnímam ju cez prizmu ochrany, aby jej bolo dobre. A potom je to vnučka Eli (4), v ktorej sa istým spôsobom vidím a správam sa ako tá babka, ktorá sa takto ku mne správala, keď som bol decko.
Aký ste dedko?
Zatiaľ nemám veľa času na vnučku, ale keď sa s ňou stretnem, tak som veľmi šťastný. Je mi v prítomnosti toho dieťaťa veľmi dobre. Veľmi rád som v jej spoločnosti, lebo je to veľmi príjemné. Chcel som s vnučkou byť minulý rok aj na dovolenke, ale nevyšlo to. Takže dúfam, že tento rok strávime v lete spolu dlhší čas.
V lete očakávate ďalší prírastok do rodiny.
Mal byť som byť dvojnásobný dedko v termíne, ako som sa narodil ja, čiže letné dieťa. Vnúčatko by sa malo narodiť niekedy v júli.
Čo považujete za najväčšiu výhru v živote?
To, že som šťastný vo vzťahu, že mi to funguje. Mám super rodinu, a to berme od počiatku - od matky, otca, cez súrodencov. Naozaj mám to šťastie, že som vyrastal medzi super ľuďmi a že som sa trafil do povolania, ktoré milujem. Nevymenil by som ho za nič na svete. Som rád, že sa mi darí, že mám okolo seba úžasných priateľov a že mi je dobre. No a hlavne to, že mám taký organizmus, aký mám. Mám šťastie, že som zdravý, dokážem fungovať bez toho, aby som sa nejakým spôsobom trápil. Je mi na tomto svete dobre.
A čo prehry?
Nenazval by som to možno prehrami, veď každý má svoje úskalia v živote, ktoré by už nechcel opakovať. V mojom prípade napríklad aj to, že som sa v istom období rozhodol, že začnem podnikať. Chcel som si to vyskúšať, myslel som si, že to bude fungovať. No nepodarilo sa mi to. Ale je dobre, že som si to vyskúšal, lebo som pochopil, že to také jednoduché nie je.
V čom ste skúšali podnikať?
V 90. rokoch som mal obchody so športovým tovarom, reštaurácie a takéto veci, ale z nejakého dôvodu to nefungovalo. Zistil som, že nemám čas na umenie, dokonca som chcel odísť z divadla. Mal som obdobie, keď som rozmýšľal, že sa vykašlem na herectvo. Najlepšie, čo som mohol urobiť, bolo, že som sa vrátil.
Marko Igonda (46): Premiér Bobo
Vo filme hrá Boba, predsedu najsilnejšej politickej strany, ambiciózneho a populistického politika bez škrupúľ. Má rád moc a krásne ženy. „Tým, že sa hráme na nejakú fikciu a tie situácie berieme skôr z tohto prostredia, nemal som žiadnu konkrétnu predlohu. Bol som v stvárnení postavy úplne slobodný. Užíval som si, ako človek koná v krízových situáciách, ako sa rozhoduje a prečo sa tak rozhoduje. Nemal som žiadne obmedzenie – ani gestá, ani mimiku...“ prezradil herec, ktorý sa k súčasnej politickej situácii na Slovensku vyjadril veľmi krátko: „Tým, že som verejne známy, nie však verejne činný, k politike sa vyjadrujem svojím postojom, svojou prácou, ktorú robím čo najlepšie.“
Gabriela Marcinková (31): Bobova milenka
Predstavuje Emmi, Bobovu asistentku a milenku. Prepája obchod s drogami s čerpaním európskych dotácií na firmy spriaznené s predstaviteľmi vládnej moci. „V mojom okolí poznám veľa dievčat podobného typu ako postava Emmi, ktorú hrám. Mám na mysli napríklad dievčatá, ktoré už nevedia, čo by na sebe prerobili, aby na seba upútali pozornosť,“ vysvetlila herečka, ako poňala svoju rolu. V súvislosti s filmom sa vyjadrila aj na adresu aktuálnej domácej politiky: „Myslím si, že v našej krajine sa potrebuje niečo radikálne zmeniť, vyriešiť, aby sme mohli začať odznova. Neviem, či je to našou históriou, že nevieme byť ešte stále čestní, že je akceptovateľné, že sa stále kradne, že si nechávame klamať a že v politike sa používajú špinavé prostriedky. Asi ide len o to, aby pár ľudí bolo odsúdených. Nechcem byť zbytočný optimista, tá špina tu asi bude vždy. Ale dúfam, že nie takých rozmerov, ako to vyzerá, že je teraz.“
Diana Mórová (49): Bezcharakterná Direktorka
Herečka hrá vo filme bezcharakternú Direktorku, riaditeľku resocializačného zariadenia Solis, ktoré je zároveň miestom, kde prekvitá obchod s bielym mäsom. „Je veľa charakterov žien, veľa svinstiev, ktoré sú tu a ešte to stále žije. Snažila som sa pretransformovať do postavy riaditeľky resocializačného zariadenia poznatky zo všetkých zdrojov... Som umelec a chcela by som, aby moja práca vyvolala v človeku takú silnú emóciu, že s tou emóciou divák aj niečo urobí a nestane sa ľahostajným. To je moje poslanie.“
