Dnes o škodlivosti drog prednáša mladým ľuďom a živí sa ako fotograf. Žije však na Ukrajine, kde si našiel životnú lásku Ukrajinku Lili (29), s ktorou má krásneho modrookého synčeka Kristíka (1). Lenže žiť vo vojnou a chudobou zmietanej krajine je pre mladú rodinku neznesiteľné a sťahovanie na Slovensko takmer nemožné, pretože obnáša kopec papierovačiek na úradoch a výdavky, na ktoré nemajú.
Samuel (41) bral heroín 12 rokov, je však jedným z mála, ktorým sa z drogového pekla podarilo dostať. „Ušiel som až na Ukrajinu, hovoril som si, že nový život musím začať ďaleko od ľudí, s ktorými som ťahal ten zlý,“ hovorí Slovák, ktorý sa pred 11 rokmi presťahoval na Ukrajinu a neskôr sa usadil v Užhorode. Práve tam si našiel životnú lásku Lili (29), ktorá pracuje ako inštruktorka strečingu.
„Každý deň sa bojím, či zarobím na plienky, na jedlo. A to regulérne pracujem, živím sa fotografovaním. Za mesiac je to asi 20 fotení,“ hovorí hlava rodiny, ktorý zarobí 400 € a Lili ďalších 20. Ich výdavky sú však oveľa väčšie. Len podnájom vytiahne z ich rodinného rozpočtu 400 eur.
Jediná šanca
Podľa páru, ktorý sa ešte nestihol z finančných dôvodov zosobášiť, mnoho ľudí zo Slovenska si neuvedomuje, že sa tu nežije zle. „Nie je ľahké pre mňa opustiť moju rodnú Ukrajinu, ale chcem pre svojho syna normálny život a tu sa žiť nedá,“ vraví Lili. Keďže je Ukrajinka a so Samuelom nie sú manželia, u nás si musí vybaviť povolenie na pobyt, pričom musí preukázať finančné zabezpečenie 2 522,40 eur.
„Je to preto, že ak by cudzinec nebol schopný postarať sa sám o seba (z finančného hľadiska), musel by mu štát poskytnúť dávky v hmotnej núdzi. Čím by mohli štátu vznikať náklady. Je to štandardná podmienka k udeleniu pobytu v každom štáte EÚ,“ reagovala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. „Neviem, kde ich mám zobrať, nemáme bohaté rodiny. Ale pre nás je jediná šanca, aby sme sa presťahovali na Slovensko,“ priznáva Lili a za pravdu jej dáva aj Samuel. „Moja mama má rodinný dom a tam máme bývanie,“ tvrdí Bratislavčan.
