Po tom, čo si toto miesto za Smerom minulý rok chytila koalícia PS/Spolu a neskôr ĽSNS, sa do boja najnovšie prihlásilo OĽaNO. Podľa prieskumu agentúry AKO pre TA3 má hnutie Igora Matoviča oproti januárovým číslam o 5 % viac voličov. Prečo k tomu došlo?
Ešte pred pár mesiacmi bolo otázne, či OĽaNO dokáže vôbec preliezť 5 % potrebných na vstup do parlamentu. Aktuálne čísla už hovoria, že Matovič sa stáva opozičnou jednotkou a na vedúci Smer mu chýbajú necelé štyri percentá. Sociológ a riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích vysvetľuje, že voličov zrejme zaujala kandidátka strany, ale aj najnovší nápad Matoviča spustiť hlasovanie o niekoľkých otázkach, ktoré vybral.
„Potvrdzuje sa trend z posledných týždňov, že najväčší nárast má OĽaNO aj vďaka tomu, že sú mediálne najaktívnejší zo všetkých. Ostatné opozičné subjekty sú oveľa pasívnejšie. OĽaNO zobralo po troške takmer každej opozičnej strane okrem ĽSNS. Oslovili malú časť elektorátu každej opozičnej strany, kde pravdepodobne získali tú časť voličov, ktorí sú náchylnejší veriť všeobecnejším a rýchlejším riešeniam,“ hovorí Hřích. Podľa neho je to signál pre opozíciu.
„Musia začať viac bojovať, lebo súperia aj o toho istého voliča. Teraz boli šikovnejší v OĽaNO a záleží na nich, či si to udržia,“ povedal. „Nie je vylúčené, že môžu dobehnúť Smer, no ten by musel skôr začať ešte viac padať, ako matovičovci stúpať. Problémom totiž je, že keď rýchlo naberie nových voličov, tak to nie sú tí najlojálnejší a môžete o nich aj rýchlo prísť. Bude záležať na tom, ako dopadne záver kampane a debaty,“ uzavrel Hřích.Podľa aktuálnych čísiel by koalíciu pravdepodobne zložil práve Matovič, ktorý by tak ašpiroval na post premiéra. Vládu by tak mohli tvoriť OĽaNO, Za ľudí, PS/Spolu, KDH a SaS.