Práve oni stáli pri sebe doslova v dobrom i zlom. Nezlomila ich strata prvého bábätka, a vychovali spoločne tri deti. Teraz im už radosť robí päť vnúčat a dve pravnúčatká. Tajomstvo spokojného života vidia v tolerancii a vytrvalosti.
Funderákovci spečatili svoj svadobný sľub na znak celoživotnej lásky. „Bolo to krásne gesto, svedkami nám boli vnúčatá. Pripomenuli sme si tak náš veľký svadobný deň,“ vravia. V roku 1959 mali vzhľadom na pomery v komunistami ovládanom Československu iba strohý úradný sobáš. „Nemohli sme mať svadbu v kostole. Manžel bol totiž pri vojsku ako letecký technik. Také čosi bolo neprípustné,“ vysvetľuje pani Katarína.
Obaja si veľmi dobre pamätajú svoje zoznámenie. „Stretnutie nám dohodla v roku 1957 moja mamka cez jednu známu. Bola aj s nami v košickom podniku Imperiál ako garde. Ja som mala vtedy 18 rokov a Ján 23. Hneď sme si rozumeli, mali sme si čo povedať. On bol veľmi komunikatívny a spoločenský,“ spomína pani Katarína. „Priznám sa, že sa mi nezdal až taký fešák, ako som si predstavovala. Ale dnes neľutujem. Nemenila by som ho za nič!“ smeje sa. „Mne sa Katka od začiatku ľúbila,“ prezrádza starký. Kvôli práci museli mladomaželia neustále pendlovať medzi Košicami a Prešovom. „Vždy sme však našli spoločné riešenie. Raz sme bývali v Košiciach, inokedy v Prešove. Hlavne, že sme boli spolu,“ pokračuje Katarína, povolaním zdravotníčka.
Ani v manželstve Funderákovcov neboli všetky dni pekné. Asi najväčšej kríze čelili už ako čerství mladomanželia. Veľmi sa tešili, ako si založia rodinu, a keď na svet prišiel ich prvorodený synček Robko, boli najšťastnejší na svete. Lenže keď mal šesť týždňov, chlapček náhle zomrel. „Dva roky sme sa s jeho stratou vyrovnávali. Až kým sa nám nenarodila dcéra Henrieta (58),“ spomína Ján. Manželia dali život aj dcére Janke (56) a synovi Ivanovi (52). Majú už päť vnúčat a dve pravnúčatá. Hoci deti vyleteli z hniezda, stále sa tešia jeden z druhého. „Ľúbime sa, nie je to u nás len zo zvyku. Potrebujeme blízkosť jeden druhého, potešenie aj pohladenie. Deti ma v ťažkých situáciách energeticky nabíjajú,“ vraví Katarína. Podľa Funderákovcov je vo vzťahu najdôležitejšia vytrvalosť. „Netreba sa nechať odradiť pri prvých problémoch. Treba vytrvať, byť tolerantní a veriť si navzájom,“ zhodujú sa.
Svetový deň manželstva
Svetový deň manželstva sa oslavuje vždy druhú februárovú nedeľu. Myšlienka oslavovať tento deň sa zrodila v meste Baton Rouge v americkom štáte Louisiana v roku 1981. V tento deň si majú ľudia pripomínať krásu, vernosť a radosť v manželskom živote.
20 rokov - porcelánová svadba
- slávnostný obed sa podáva v novom obedovom servise, najlepšie z porcelánu.
25 rokov - strieborná svadba
- na toto výročie chodieva celé príbuzenstvo a k obrúčkam sa navliekajú nové, strieborné prstene.
30 rokov - perlová svadba
- tri desiatky spoločných rokov symbolizujú veľkú vzácnosť ako perlový náhrdelník s 30 perlami.
40 rokov - rubínová svadba
- na toto výročie sa do obrúčok majú vsádzať rubíny - kamene lásky.
50 rokov - zlatá svadba
- manželia by si mali vymeniť nové zlaté obrúčky. Tie doterajšie sa odkladajú.
60 rokov - diamantová svadba (briliantová svadba)
- toto výročie získalo prívlastok podľa najtvrdšieho nerastu.
70 - požehnaná svadba (platinová)
- platina, ako najcennejší kov, symbolizuje sedem desiatok spoločného života.
75 - nebeská svadba (korunovačná)
- takéhoto jubilea sa dožije len zlomok populácie. Vtipne sa hovorí, že po tomto výročí muž odchádza zaslúžene do neba.
