Vlani bolo Grécko pre migrantov prvou vstupnou krajinou, čo sa odrazilo na tom, že Atény nedokázali príliv utečencov kontrolovať a mnohí z nich skončili v preplnených táboroch na Egejských ostrovoch v blízkosti tureckého pobrežia.
"Azyl, ktorý udeľujeme má trvanie tri roky; nie je neobmedzený," povedal Mitarachi pre týždenník Vima. "Ak sa zmenia podmienky v krajine (pôvodu), azyl nemôže byť obnovený," dodal s tým, že je podľa neho zložité integrovať v krajine rôznorodé obyvateľstvo.
Grécke ostrovy sa stali vstupnou bránou na tzv. balkánskej trase pre viac než milión utečencov počas desiatich mesiacov v rokoch 2015-2016. Na piatich ostrovoch v Egejskom mori - Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos - sa v súčasnosti nachádza viac než 36.000 žiadateľov o azyl. Oficiálna kapacita je pritom len 6200 osôb. Životné podmienky v táboroch opakovane kritizovali charitatívne organizácie.
Od vypuknutia migračnej krízy v roku 2015, ktorú podmienila najmä občianska vojna v Sýrii, udelilo Grécko azyl približne 40.000 ľuďom, uviedol Mitarachi. Ďalších 87.000 ľudí na rozhodnutie ešte len čaká.
Nová grécka vláda zaviedla pre žiadateľov o azyl prísne pravidlá a na konci januára Grécko oznámilo plány vybudovať v Egejskom mori "plávajúci ochranný systém", ktorý by člnom s migrantmi zabránil preplaviť sa z tureckého pobrežia na územie Grécka. Systém, ktorý by ako núdzové opatrenie využívalo grécke námorníctvo, kritizovali ako neetický a nepraktický ľudskoprávne organizácie aj opozičné strany. Mitarachi v nedeľu povedal, že tento ochranný systém z bariér alebo sietí sa najprv odskúša a implementuje sa len vtedy, ak sa ukáže, že je účinný.
Mitarachi poznamenal, že spoločným akciám na repatriáciu neúspešných žiadateľov o azyl sa majú venovať návrhy Európskej komisie, ktoré sa očakávajú v marci a apríli.
