Uvádza sa to vo výročnej správe, ktorú v pondelok predložila expertná skupina Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, poverená monitorovaním dodržiavania sankcií. V utorok zo správy citovala tlačová agentúra AFP. V roku 2017 boli na Pchjongjang uvalené série medzinárodných sankčných opatrení, ktoré obmedzujú jeho dovoz ropy a zakazujú vývoz uhlia, rýb a textilu so zámerom prinútiť krajinu, aby zastavila svoje programy jadrového výskumu a vývoja balistických zbraní.
Sankcie sa však ukázali ako neúčinné. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) napriek dvom mediálne ostro sledovaným summitom svojho vodcu Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa pokračuje vo vývoji zbraňového arzenálu, tvrdia analytici.
Vyjednávania medzi Pchjongjangom a Washingtonom sa dostali do patovej situácie v súvislosti s otázkou stiahnutia sankcií a v súvislosti s tým, čoho by sa KĽDR bola ochotná za to vzdať. Krajina tiež v rozpore so sankciami OSN pokračuje "v prístupe k medzinárodným bankovým kanálom, najmä prostredníctvom tretích strán", uvádza sa v predmetnej správe.
Čína, ktorá je napriek sankciám často podozrievaná z pomáhania KĽDR, ústami svojho veľvyslanca pri OSN vyhlásila, že "vždy verne a seriózne plnila svoje medzinárodné záväzky". Čína spolu s Ruskom koncom vlaňajška predložili rezolúciou, ktorá by umožnila uvoľniť určité sankcie voči KĽDR, obzvlášť zákazy týkajúce sa rybolovu a textilného priemyslu.
