Len v roku 2019 vzrástli ceny nehnuteľností o viac ako 11 % a podľa Realitného barometra Realitnej únie SR sa rast nezastaví ani v tomto roku. Cena však nebude jediným faktorom, ktorý mnohým prekazí sen o vlastnom bývaní. „So sprísňovaním poskytovania hypoték bude nájomné bývanie viac využívané. Dôvodom bude, že väčšia skupina ľudí sa k hypotéke nedostane hneď, najskôr si bude musieť našetriť časť vlastných prostriedkov,“ zhodnotil situáciu Maroš Ovčarik z Partners Investments. Takýchto nehnuteľností je však na trhu málo a s ich výstavbou Slovensko nejako zaspalo. „Pri riešení otázky bývania sa tak Slováci rozhodujú, či platiť pomerne vysoký komerčný nájom, alebo si zabezpečiť vlastné bývanie a platiť porovnateľne vysokú splátku úveru,“ uviedla Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
V zahraničí to funguje
Príkladom toho, ako nájomné bývanie funguje, je susedné Rakúsko, kde podľa Sadovskej takto býva 40 % obyvateľov. Za švorcový meter platia nájomníci vo Viedni len 7,50 eura, čo pri byte s 50 m² predstavuje nájom vo výške 375 eur. Podobné ambície má aj Kollárova strana. „Naším plánom je postaviť 25 000 takýchto bytov ročne, za 12 rokov by sme tak mali 300 000 štátnych nájomných bytov,“ hovorí Štefan Holý, ekonomický expert zo Sme rodina. Ísť by malo o modulové byty so životnosťou vyše 50 rokov s výrobnými nákladmi okolo 1 200 eur na štvorcový meter. Výstavbu by chceli rozložiť v pomere 30 % Bratislavský kraj, 30 % bytov v krajských mestách a 20 % ostatné mestá.
„Podľa našich prepočtov by sme vedeli ponúknuť záujemcom bývanie v 2-izb. byte v krajskom meste za 249 eur, v chudobnejších regiónoch len za 119 eur mesačne,“ vysvetlil Holý. Otázne je, na akých pozemkoch by sa nájomné byty stavali. „Možnosťou sú pozemky, ktoré sú majetkom štátu (resp. v správe Slovenského pozemkového fondu) alebo majetkom samosprávy. Projekt výstavby štátnych nájomných bytov generuje zároveň dostatočný peňažný prebytok potrebný na vysporiadanie pozemkov a na pozemkové úpravy, ktoré bude určite treba zrealizovať,“ dodal.
Firmy stavajú byty ľahšie
V minulom roku schválil parlament návrh SNS, ktorý zatraktívnil výstavbu podnikových bytov pre firmy. Podľa zmeny môžu takéto nehnuteľnosti odpisovať 6 rokov, kým predtým to bolo až 40 rokov. Výšku nájomného určia dohodou a po 10 rokoch môžu byt zamestnancovi predať. Takto môžu stavať byty do 100 štvorcových metrov.
Ako funguje nájomné bývanie
• štát poskytne byt za nízky nájom
• z bytu vás nemôžu vysťahovať, zmluva je na neurčito
• byt zostáva majetkom štátu, záujemca platí nájomné + energie
Nájomné v návrhu je výhodné
Attila Meszáros, predseda Realitnej únie Slovenskej republiky
Sumy nájomného uvádzané v programe politickej strany Sme rodina sú oproti komerčnému nájmu výrazne nižšie pri menších mestách a v chudobnejších regiónoch, a to o 44 až 70 %. V krajských mestách je to 33 – 49 %, t. j. približne v súlade s tým, čo Sme rodina uvádza vo svojom programe (40 - 45 %). V Bratislave sú však ceny navrhované v programe nižšie v porovnaní s trhom len o 18 - 34 %. Návrh je realizovateľný, otázka však je, za akú cenu.
Analyzovať akýkoľvek model podpory nájomného bývania je v súčasnosti predčasné. Okrem toho, že nepoznáme detaily, konkrétny postup sa bude zrejme odvíjať od politickej podpory po parlamentných voľbách. Isté je, že po voľbách štát bude zrejme musieť aktívnejšie vstúpiť do riešenia bytovej otázky obyvateľstva. Jedným z riešení by bolo zlepšiť podmienky pre výstavbu nových bytov, uvoľniť viac ruky Štátnemu fondu rozvoja bývania, ale aj nahradiť takmer 50-ročné pravidlá územného a stavebného konania.
Nevidíme to reálne
Martin Vlachynský, analytik INESS
Stavebné konanie na väčšie projekty trvá pokojne 5 rokov, takže prvé byty by sa zjavili možno až okolo roku 2025. Ročný náklad na také množstvo bytov by bol minimálne miliarda eur ročne – to je napríklad takmer celý rozpočet ministerstva dopravy a výstavby. A to som ešte veľmi konzervatívny, dnešné normy (najmä teplotechnické) vám neumožňujú stavať paneláky ako v 70. rokoch.Takto by mali vyzerať obytné domy s nájomnými bytmi.
