Na slávnostné otvorenie prišli aj tí, ktorí tieto hrôzy prežili na vlastnej koži. Jedným z nich je aj Pavel Kučera (80) z malej dedinky pri Nemšovej. Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v piatich pôvodných budovách bývalého pracovného a koncentračného tábora pre Židov v Seredi. Už dnes si môže verejnosť pozrieť vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Medzi výstavenými fotografiami bol aj nenápadný starý pán, ktorý hrôzy z fotografií prežil ako malé dieťa. „Dôležité je, aby sem chodili mladí, aby si uvedomili, že takéto tragické obdobie naozaj existovalo,“ hovorí Pavel Kučera.
„Neustály strach, hlad, zima a choroby. Videl som strašné veci, na ktoré nikdy nezabudnem. Paradoxom je, že tie esesáčky boli horšie ako muži!“ šokuje pán Pavel, ktorý pochádza z obce blízko Nemšovej. Keď jednej noci v roku 1942 Nemci odviedli celú jeho rodinu, mal iba 6 rokov. „Už som spal, tak ma vytiahli z postele a priviezli nás sem do Serede. Mali sme však šťastie. Keďže otec bol správcom liehovaru a ten by ostal bez vedenia, dostali sme výnimku. Bolo to obrovské šťastie, pretože sme mali byť prevezení do Žiliny a odtiaľ sa transportovalo už jedine do Osvienčimu,“ rozpráva svoj príbeh plný hrôzy s tým, že keď sa vrátili domov, museli sa dať na útek. Preto odišli do Bratislavy, kde boli až do roku 1944, keď ich nacisti vzali druhýkrát.
Pán Kučera však tvrdí, že vtedy sa akoby tretíkrát narodil. „Poslali nás do Osvienčimu, ale na poslednú chvíľu zmenili príkaz a išli sme do Bergen-Belsenu. Osvienčim totiž znamenalo ísť do plynu!“ doplnil. Ani nemecký tábor v Bergene nebol „výhra“, mali tam ako-takú šancu, že prežijú. „Bolo to šesť mesiacov strašnej hrôzy! Stáť tri hodiny v zime a vetre bez pohybu, len tak...“ rozpráva o období, ktoré doteraz vyvoláva zdesenie.
Darček na narodeniny
„To najhoršie sa stalo hneď v prvý deň. Videl som, ako si jedna zo žien nechala kožuch. Strhli ho z nej, zhodili ju na zem a kopali a skákali po nej v tých čižmách, kým nebola celá krvavá. Tam na zemi v blate aj zomrela,“ spomína na hrôzu, akú by dieťa nikdy vidieť nemalo. V Bergene pán Kučera prekonal škvrnitý týfus, osýpky a zápal pľúc. „A všetko bez liekov, to bol ďalší zázrak. Keď sme s mamou opúšťali tábor, mal som iba 12 kíl. Veľmi som nevnímal, bol som vyčerpaný.
Boli to moje 7. narodeniny,“ pri týchto slovách sa aj silnejším povahám tisnú slzy do očí. Jeho otca poslali do tábora v Buchenwalde, kde týždeň pred oslobodením zomrel na otravu krvi. „Strýko bol s nami v Bergene, ale v mužskej časti, a s mamou si písali potajomky lístočky. Mama tie svoje zo strachu zničila, ale strýko si ich zachránil. Po vojne ich potom daroval múzeu v Nemecku,“ uzavrel Pavel, ktorý ešte stále pracuje, venuje sa energetike a jeho vedomosti využívajú aj svetové firmy. Vyštudoval vysokú školu, dnes má dvoch dospelých synov a štyri vnúčence.
Projekt za 7,5 mil. eur
Kompletnú expozíciu Múzea holokaustu v Seredi oficiálne odovzdal za Slovenské národné múzeum riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan, a to ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému a ministerke kultúry Ľubici Laššákovej. Súčasťou novosprístupneného baraku je i Pamätník - spomienková miestnosť, kde budú čítané mená deportovaných zo Slovenska. Projekt bol hradený z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR a čiastočne Ministerstva financií SR. Celková suma finančných prostriedkov na realizáciu celého projektu bola 7,5 mil. eur.
