V porovnaní s vlaňajším septembrom sa jeho podpora znížila o štyri percentuálne body, ale od novembra 2017 až o 24 percentuálnych bodov (z 59 percent).
Vyplýva to z prieskumu, ktorý v januári vykonalo Analytické centrum Jurija Levadu, známe ako Centrum Levada. Jeho výsledky uverejnil denník Vedomosti.
Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) vo svojom spravodajstve v súvislosti s výsledkami prieskumu konštatovala, že v priebehu dvoch rokov dôvera Putinovi klesla takmer dvojnásobne.
Riaditeľ Centra Levada Lev Gudkov vysvetlil pokles dôvery Putinovi tým, že Rusov "dráždi" a "sú z neho unavení".
Sociológ sa domnieva, že verejné prejavy ruského lídra a jeho nové zaujatie pre sociálnu oblasť majú na voličov len krátkodobý účinok.
Gudkov však poznamenal, že z viacerých prieskumov verejnej mienky vychádza, že Putinovo pôsobenie vo funkcii prezidenta naďalej schvaľuje 60-70 percent respondentov.
Z prieskumu Centra Levada vyplýva, že dôvera ministrom obrany a zahraničných vecí Sergejovi Šojguovi a Sergejovi Lavrovovi v januári v porovnaní s uplynulými mesiacmi stúpla. Podľa Centra Levada to súvisí s udalosťami v medzinárodnej politike, ku ktorým došlo v januári - vrátane nárastu napätia medzi USA a Iránom.
Podľa prieskumu sociológov sa v prípade Šojgua miera dôvery od septembra 2019 zvýšila z 13 na 19 percent; v prípade šéfa diplomacie zo 14 na 17 percent.
Centrum Levada prvýkrát meralo aj rating nového predsedu ruskej vlády Michaila Mišustina: dôverujú mu iba tri percentá respondentov a štyri percentá mu neveria.
Úroveň dôvery v bývalého predsedu ruskej vlády Dmitrija Medvedeva sa podľa prieskumu znížila z deviatich na päť percent.
RFE/RL vo svojom spravodajstve pripomenula, že vlani v máji Celoruské centrum na prieskum verejnej mienky (VCIOM) na základe odpovedí svojich respondentov zaznamenalo historický pokles miery dôvery v prezidenta Putina - 31,7 percenta. Následne sociológovia začali robiť prieskumy inou metodikou, ale aj podľa ich výsledkov dôvera v Putina klesla.