Prvý útok sa odohral v noci na piatok a jeho terčom bola dedina Ogossagou obývaná príslušníkmi kmeňa Fulani, ktorí sú tradične kočovnými pastiermi. Útočníkov bolo asi 30 a boli ozbrojení. Svoju akciu v dedine spustili len niekoľko hodín po tom, ako sa z nej stiahli príslušníci malijskej armády.
Podľa očitých svedkov útočníci dedinu čiastočne vypálili, zásoby potravín zničili a dobytok pozabíjali alebo odviedli. Pri násilnostiach prišlo o život 31 dedinčanov. Miestni obyvatelia z útoku obviňujú príslušníkov etnickej skupiny Dogonov. Toto tvrdenie sa podľa AFP zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.
Druhý útok sa odohral o niekoľko hodín neskôr v stredomalijskom regióne Gao, kde vládni vojaci padli do pasce nastraženej miestnymi militantmi. O život prišlo osem vojakov. Deviaty vojak zahynul v lokalite Mondoro, dodala AFP s odvolaním sa na vyhlásenie malijskej armády.
Do konfliktov sa v tejto časti Mali dostávajú nielen Fulanovia a Dogonovia, ale aj Peulovia, či príslušníci etnika Bambara. Dogonovia, ktorí sa zväčša venujú poľnohospodárstvu, si vytvorili aj domobranu na ochranu svojich príbytkov a majetku.
Zrážky medzi etnickými skupinami v Mali využívajú islamisti, ktorí verbujú Fulanov do svojich radov. Dogonovia sú zase obviňovaní, že podporujú armádu Mali v jej zásahoch proti džihádistom. Pri najkrvavejšom z útokov bolo v marci 2019 v dedine Ogossagou pri hraniciach s Burkinou Faso zmasakrovaných zhruba 160 členov kmeňa Fulanov. Z útoku sú obviňovaní práve Dogonovia.
Pri útoku ozbrojencov v júni 2019 v dedinách Sobane-Kou, Gangafani a Yoro zahynulo približne 75 Dogonov. Z tohto útoku sú zasa obviňovaní Fulanovia.
Etnické násilnosti v strednej časti Mali vypukli po tom, ako v roku 2012 vypukla revolta džihádistov na severe krajiny. Tieto násilnosti sa následne rozšírili aj do susedného Nigeru a Burkiny Faso a vyžiadali si stovky obetí na životoch.
Nové násilnosti v strednom Mali časovo kolidujú s obnovením nádejí, že malijská vláda môže znovu obnoviť svoju kontrolu nad severom krajiny. Vládni vojaci sa totiž vo štvrtok po šesťročnej prestávke znovu vrátili do severomalijského mesta Kidal, ktoré bolo donedávna baštou tuaregských povstalcov.
Do Kidalu sa vrátili nielen jednotky malijskej armády, ale aj povstalci, ktorí boli do armády začlenené na základe mierovej dohody uzavretej v roku 2015 v Alžíri a považovanej za jednu z málo možností, ako Mali môže uniknúť zo špirály násilia.
