Demonštranti za pomoci bubnov, píšťaliek, hlasnej hudby a spevu protestovali proti neonacistickému pochodu, ktorý mal podľa organizátorov byť pripomienkou rozsiahleho zničenia mesta americkými a britskými bombami na sklonku druhej svetovej vojny. "Spoločne proti posunu doprava v Európe," stálo na jednom z transparentov. "Radšej papagáj ako ríšska orlica," hlásal v narážke na niekdajšej štátny znak ďalší plagát, držaný demonštrantov v ružovom oblečení.
Podľa usporiadateľov sa proti pravicovým extrémistom zmobilizovalo viac ako 2000 protestujúcich, z ktorých niektorí dorazili z niekoľkých európskych krajín. Presný počet bolo ale podľa DPA ťažké odhadnúť. "V každom prípade ich dorazilo viac, ako sme čakali," povedala hovorkyňa združenia Dresden Nazifrei.
Sprievod pravicových extrémistov, povolený úradmi, sa kvôli protestom a blokádam musel podľa DPA uberať zmenenou trasou, než sa pôvodne plánovalo. Asi tisícka neonacistov sa nedostala do historického jadra mesta na brehu Labe, ale musela sa uspokojiť s pochodom po okraji centra. V sprievode viali aj vlajky zo Španielska, Talianska, Francúzska a Slovenska.
Miestnu políciu podporili posily z federálnych síl a z Durínska, Brandenburska, Berlína a Šlezvicka-Holštajnska. "Policajti udržali oba tábory od seba," uviedol policajný hovorca. Polícia sa zdržala odhadu počtu účastníkov pochodov či demonštrantov.
Pri náletoch britských a amerických bombardérov bolo historické centrum Drážďan v dňoch 13. až 15. februára 1945 prakticky zničené. Podľa historikov prišlo o život až 25.000 ľudí. Výročie často k svojim akciám využívajú pravicoví extrémisti, ktorí tvrdia, že počet mŕtvych bol niekoľkonásobne vyšší, nálety označujú za vojnový zločin a snažia sa relativizovať vinu a zločiny nacistického Nemecka. Pred dvoma dňami, 13. februára, asi 11.000 občanov vytvorilo v Drážďanoch ľudskú reťaz dlhú niekoľko kilometrov na znak e mieru a zmierenia.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vtedy v prejave vyzval k obrane demokracie. Bombardovanie Drážďan podľa neho pripomína zničenie právneho štátu a demokracie v nemeckej Weimarskej republike (1919-1933), nacionalistické povyšovanie, pohŕdanie ľudskými právami, antisemitizmus aj rasizmus. "A obávam sa, že tieto nebezpečenstvá dodnes neboli zažehnaná," vyhlásila nemecká hlava štátu.
