Dôvodom je Program podpory miestnej a regionálnej kultúry ľudovým umelcom na území Slovenskej republiky, z ktorého si mohli spolu s ďalšími ľudovými umelcami požiadať o dotáciu. Podmienkou však je, že svoje vystúpenia musia moderovať v štátnom, čiže slovenskom jazyku.
Mnoho maďarských folklórnych súborov o dotáciu radšej ani nepožiadalo, podmienky považujú za nezmyselné. Svoje vystúpenie musia totiž vždy viesť v slovenčine, okrem konkrétneho vystúpenia, napríklad piesne, ktorá sa podá ako „historická podoba“. „Keď ideme vystupovať na akciu pre maďarsky hovoriacich divákov, tak nechápem, prečo by sme museli moderovať v slovenčine? Považujem to za obmedzovanie a diskrimináciu,“ povedala Silvia Kis, vedúca detského maďarského súboru Kis Zúgó z Nových Zámkov. Podmienka sa však netýka len maďarských súborov, ale napríklad aj rusínskych či rómskych umelcov.
Podľa hovorcu ministerstva kultúry Pavla Čorbu je táto podmienka v poriadku a keď chcú menšiny viesť celý program vo svojom jazyku, môžu požiadať o dotáciu z Fondu na podporu národnostných menšín. „Programom Podpora miestnej a regionálnej kultúry sme chceli dať príležitosť všetkým neprofesionálnym folklórnym telesám, ale aj individuálnym ľudovým umelcom na území Slovenskej republiky. Keďže na území Slovenskej republiky sme chceli pre každého vytvoriť rovnaké príležitosti zapojiť sa do predmetnej výzvy, tak štátny jazyk pokladáme za samozrejmý dorozumievací parameter celého programu. V prípade, že ide o autentický dobový prvok - je možné predviesť ho v historickej podobe,“ uviedol hovorca.