Ku kroku došlo po utorkovom raketovom útoku na prístav v hlavnom meste Tripolis, ktoré je cieľom niekoľkomesačných operácií vojenského veliteľa Chalífu Haftara pôsobiaceho so svojimi silami vo východnej Líbyi a snažiaceho sa zvrhnúť medzinárodne uznanú vládu národnej jednoty líbyjského premiéra Fájiza Sarrádža.
"Oznamujeme prerušenie svojej účasti na mierových rokovaniach, ktoré sa konajú v Ženeve, a to až dovtedy, kým nebude zaujaté pevné stanovisko voči agresorovi (Haftarovi) a jeho porušovaniu prímeria," uviedli predstavitelia vlády národnej jednoty vo vyhlásení, z ktorého v noci na stredu citovala tlačová agentúra AFP.
Haftarove jednotky bombardovali prístav s cieľom zničiť tureckú loď naloženú zbraňami určenými pre sily Sarrádža. Jeho vláda v reakcii na útok presunula ďalej od prístavu všetky plavidlá vrátane ropných tankerov. Turecko poslalo od začiatku januára do západnou vládou ovládaného Tripolisu a Misuráty už niekoľko lodí naložených zbraňami a ťažkou technikou.
Útok na tripoliský prístav predstavuje najnovšie porušenie nestabilného prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti v januári. Prímerie sprostredkovalo Rusko, ktoré podporuje Haftara, a Turecko, ktoré podporuje medzinárodne uznanú vládu v Tripolise.
Veľvyslanec pri OSN pre Líbyu Ghassan Salamé v utorok otvoril vo švajčiarskej Ženeve druhé kolo mierových rozhovorov o ukončení bojov medzi znepriatelenými líbyjskými stranami. Sarrádžovu vládu zastupovalo päť činiteľov a rovnaký počet i Haftarovu Líbyjskú národnú armádu.
Sarrádžova vláda kontroluje už len líbyjskú metropolu a malú časť územia na západe krajiny. Od apríla 2019 čelí ofenzíve Haftara, ktorý sa snaží dobyť Tripolis. Haftarom podporovaná vláda so sídlom v Tobruku ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.
V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a k jeho smrti.