Uviedol to analytik Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Martin Gális vo svojej analýze. Niektoré štúdie podľa Gálisa potvrdili, že u ľudí žijúcich v blízkosti skládok sa napríklad potvrdil zvýšený výskyt rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, ochorení dýchacích ciest a rôznych typov alergií. Jedna zo štúdií tvrdí, že zvýšený výskyt respiračných ochorení možno pozorovať do piatich kilometrov od skládok.
"Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí o bezpečných limitoch vzdialenosti od skládky jeden kilometer pri ohrození ovzdušia a dva kilometre pri podzemnej vode," uvádza Gális v analýze. Nebezpečenstvo vyplývajúce zo života v blízkosti skládok označuje Gális ako potenciálne. Dôvodom je, že vychádza zo vzdialenosti od zdroja znečistenia a nie zo spoľahlivých meraní v okolí konkrétnych skládok.
Gális pripomína, že chemické procesy v skládkach pokračujú aj po uzatvorení skládok, a tak naďalej negatívne ovplyvňujú ovzdušie. "Vznikajúci metán a oxid uhličitý zasa prispievajú ku globálnemu otepľovaniu," hovorí.
Poľahčujúcimi faktormi pri skládke môžu byť smer vetra, ktorý veje smerom mimo obývanej oblasti, alebo aj bariéra ako les či terénna vyvýšenina, ktorá by znížila vplyv skládky.
"Dôležitým faktorom je typ skládky. Nečinné skládky, ktoré neprodukujú skládkový plyn, nie sú také nebezpečné ako skládky komunálneho a nebezpečného odpadu, keďže neohrozujú vodu, pôdu ani ovzdušie," povedal Gális.
Analytik poznamenal, že nelegálne skládky môžu mať väčší vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie pre chýbajúce ochranné prvky. "Legálne skládky sa na rozdiel od nelegálnych budujú podľa stavebno-technických požiadaviek," podotkol Gális. Dodal, že štandardom pri legálnych skládkach je napríklad prirodzená alebo umelá tesniaca vrstva, ktorá minimalizuje hrozbu úniku nežiaducich látok do podložia.
