Možno mi niečo ušlo... Ale odkedy ste vy plnohodnotný herec?
Odvtedy ako odštartoval Nový život. (smiech) Takto to poviem... Keď sa človeku niečo podarí, vždy je za tým niekto iný, kto v neho verí. V mojom prípade sú to ľudia z Jojky, s ktorými som v minulosti spolupracoval. Verili, že by som rolu v tomto seriáli mohol zvládnuť, tak mi zavolali a spýtali sa ma, či do toho idem. Pôvodne išlo len o nejaké tri časti, no nejako sa im môj výkon zapáčil, a tak sa ma následne opýtali, či by som nechcel hrať viac.
A vy ste hneď kývli?
Pozrel som sa do svojho diára a našiel som pár dní v mesiaci voľných, keď by som mohol chodiť do Bratislavy nakrúcať. Poviem vám pravdu, niekedy sedím v šatni pred nakrúcaním, čaká ma ďalšia scéna a ja si hovorím: Čo do čerta ja tu robím...? To je nenormálne! Dnes ráno sme si s manželkou umývali zuby a ja jej hovorím: Peťka, ja som herec! Sám tomu nemôžem uveriť.
Vašimi najčastejšími hereckými partnermi sú ostrieľané seriálové esá ako Helena Krajčiová či Alexander Bárta. Je to stresujúce?
Nie. Je to úplne inak, veľmi ma to inšpiruje. Trošku to porovnávam s volejbalom, ktorý môj otec trénoval v Rakúsku a ja som ho dlhé roky hrával. Pri volejbale je to tak, že keď hráte proti zlému súperovi, aj vy hráte zle. Dobrý vás však inšpiruje a ste lepší. Ja sa týchto hercov aj vždy pýtam: Ako by si to ty dal? Je to v poriadku, ako to ja hrám? Oni sú úžasní a dávajú mi rôzne tipy ako na vec. Každý deň, čo som tu, je pre mňa plný inšpirácie a učím sa pri tom aj kopec iných vecí. Pracujem s režisérom, kameramanom... Sám sa trochu živím fotením a točením videí, takže tu hltám inšpiráciu, ako pracovať so svetlom či so zvukom.
