Do roku 2100 by pritom nemali existovať už takmer žiadne koralové biotopy. S odvolaním sa na výsledky výskumu, ktorý vo štvrtok zverejnila Havajská univerzita v Manoe, o tom informovala spravodajská stanica CNN.
"Rok 2100 pôsobí pochmúrne," zdôraznila vedkyňa Renee Setterová, ktorá sa podieľala na výskume. Hoci podľa jej slov niektorí vedci a aktivisti pracujú na možnej obnove koralov ich pestovaním v laboratóriách a následným vysádzaním v prirodzenom prostredí, nemusí to stačiť.
Nová štúdia sa totiž zamerala práve na identifikáciu oblastí v oceáne, ktoré by boli vhodné na tento tip obnovy koralových útesov. Do úvahy boli počas analýzy vzaté faktory ako kyslosť vody a jej teplota, znečistenie spôsobené ľuďmi a intenzita rybolovu. Z výskumu následne vyplynulo, že "do roku 2100 sa nezachovajú takmer žiadne koralové biotopy". Väčšina oblastí, v ktorých sa v súčasnosti vyskytujú koralové útesy, by však pre ich existenciu mala byť nevhodná už v roku 2045.
Setterová v tejto súvislosti zdôraznila, že medzi nemnohými oblasťami vhodnými pre existenciu koralových útesov v roku 2100 by mohli ostať vody v okolí mexického štátu Baja California a Červené more. Ani tie však nie sú vzhľadom na blízkosť riek podľa vedkyne ideálne.
Najväčšou hrozbou pre prežitie koralových útesov je pritom podľa štúdie zmena klímy, zatiaľ čo vplyv znečistenia je skôr sekundárny: "Čistenie pláží je skvelé, boj proti znečisteniu je fantastický a treba v tom pokračovať. Avšak v konečnom dôsledku musíme odporučiť prioritne boj s klimatickou zmenou ako hlavný prostriedok na ochranu koralov, ako aj odvrátenie kombinovania rôznych zaťažujúcich faktorov."
Ako pripomína BBC, od koralových útesov závisí približne až tretina morských živočíchov. Experti preto varujú, že vyhynutie koralov môže mať za následok vážny ekologický kolaps.
Najväčšou sústavou koralových útesov a ostrovčekov na Zemi je Veľká koralová bariéra pri severovýchodnom pobreží Queenslandu v Austrálii. Dlhá je približne 2300 kilometrov a široká od dvoch do 150 kilometrov.
