Marko Igonda (46) je totiž vďaka filmu Sviňa aktuálne najznámejším filmovým predsedom strany. S politikou však herec nemá v reálnom živote nič spoločné. O tom, čo tvorí jeho súkromný svet, porozprával v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Brali ste do úvahy pri stvárnení postavy predsedu najsilnejšej strany vo filme Sviňa konkrétnu predlohu reálneho človeka alebo ste ju poňali výsostne tak, ako ste to cítili?
Herec nepotrebuje jasnú predstavu o tom, koho by mala jeho postava znázorňovať. Myslím si, že je to dokonca na škodu veci. Najväčší a najhlbší svet herca je, ak má vnútorný život, akúsi vnútornú predstavu. Keď totiž má konkrétnu víziu, automaticky sa mu zmenšujú hranice, a to som nikdy nechcel. Moja tvorba je založená na tom, že nechcem mať žiadny strop. Ani v asociačných návodoch, ani v akomkoľvek vykreslení postavy. Som veľmi rád, že sa mi v postave ambiciózneho predsedu strany Boba podarilo vytvoriť vzorec človeka, ktorý je v istom politickom systéme, a ktorý sa dá použiť nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Napriek tomu si myslím, že herec musí dodržiavať istú typológiu postavy. Do akej miery vytvorila kniha predstavu o vašej role predsedu strany?
Veľmi záleží na uhle pohľadu. Na základe uhla pohľadu herec získava svoj postoj k role. Mňa nezaujíma kniha Sviňa. To bolo veľmi dôležité pre tvorcov filmu, aby vedeli z knihy vybrať to, čo je pre film podstatné. Mňa skôr zaujíma autor knihy, čo prežil a ako to interpretuje. To bol pre mňa asociačný návod vo veľa smeroch - v hĺbke postoja, v hĺbke prežitku emócie. Len tak som mohol urobiť zrkadlo, čo cítil on, keď to písal. To sú presahy, ktoré na plátne presne rozpoznáte. Majú takú silu, že vás zasiahnu. Je to prepojenie inteligencie, emócie a táto mozaika je pre herca nesmierne dôležitá.
