Volebné miestnosti uzavreli až o 21.30 h SEČ, aby mohol prísť k volebným urnám čo najvyšší počet ľudí.
Diskvalifikovanie viac ako 7000 potenciálnych kandidátov, väčšinou reformistov a umiernených, zvýšilo možnosť nižšej účasti vo voľbách ako býva zvyčajne. Medzi tými, ktorých vylúčili z volieb, bolo aj 90 súčasných členov parlamentu, ktorí sa chceli opäť uchádzať o poslanecký mandát.
Podľa denníka Guardian iránski lídri na rôznych sociálnych sieťach obyvateľov varovali, že neúčasť na voľbách iba povzbudí amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zintenzívnil ekonomické sankcie voči Iránu. Denník upozorňuje, že účasť pod 50 percent môže režim znervózniť a ukázať rozčarovanie obyvateľstva z neefektívneho parlamentu.
Pozorovatelia vidia voľby ako šancu pre konzervatívne kruhy posilniť svoj vplyv v krajine a získať do svojich rúk poslednú inštitúciu mimo ich kontroly. Pomôcť im môžu napäté vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sa vyhrotili po vražde iránskeho generála Kásema Solejmáního. Ten zahynul 3. januára pri útoku amerického dronu v irackom Bagdade.
Reformisti sú naopak rozdelení a nevedeli sa zhodnúť ani volebnej stratégii. Niektorí chceli voľby bojkotovať, iní sa rozhodli ďalej bojovať o podporu verejnosti.
