Spisovateľ Juraj Šebo (76) vo svojej najnovšej knihe Útek do pekla opísal životné osudy bratislavského rodáka Gustáva Wendrinského († 22), ktorý bojoval v radoch nacistickej armády. V uniforme Waffen-SS si mladý Slovák vydobyl vojnovú slávu ako najväčší ničiteľ sovietskych tankov. História má svojich kladných, ale i záporných hrdinov. Aj na Slovensku máme hrdinov, ktorých skutky nie sú celkom v súlade s chápaním kladného predstaviteľa. Jedným z nich bol Bratislavčan Gustáv Wendrinský († 22), ktorý ako 17-ročný vstúpil do nemeckých jednotiek Waffen-SS. V rokoch 1940 až 1944 slúžil u Waffen-SS, konkrétne v 8. SS Kavallerie Division Florian Geyer.
„Mladí ľudia sa ľahko zapália pre ideály, niekedy aj pochybné, ktorých podstatu ani celkom nechápu. Stanú sa tak obeťou vlastného sebaklamu. Wendrinský vo svojej mladíckej nerozvážnosti urobil niečo, čo ho dostalo na dlhé štyri roky na frontové polia. Nenosil síce hnedú košeľu, nešiel za slávou a mal určitý odstup od nacistickej ideológie. Túžba po dobrodružstve a chuť vymaniť sa spod tieňa rodičov ho však zaviedla na cestu, z ktorej nebolo úniku. Kým si uvedomil, že stavil na zlého koňa, bolo neskoro. Od jednotiek SS viedla len cesta peklom a v pekle sa človek zašpiní,“ myslí si autor knihy Útek do pekla Juraj Šebo.
Z pekla do pekla
Pri písaní predošlej knihy Útek z pekla narazil spisovateľ Juraj Šebo v archívoch na meno Gustáv Wendrinský. „Nie som žiadnym obdivovateľom nacizmu, jeho životný príbeh ma však zaujal. Je síce pravda, že vojaci so zlovestnými rúnami na výložkách spáchali strašné zločiny a zverstvá, ale boli súčasne aj najlepšími nemeckými vojakmi,“ hovorí autor knihy a potom vysvetlí, ako sa Slovák dostal do Waffen-SS.
„Gustávov otec bol Nemec a matka Slovenka. Jedinou možnosťou, ako sa dostať k nemeckej armáde, bolo v tom čase prihlásiť sa k nemeckej národnosti a na základe toho získať ríšsku príslušnosť a občianstvo. Wendrinský pre svoj nízky vek potreboval súhlas rodičov. Na začiatku boli v rámci náboru do Waffen-SS vyberaní iba vhodní jedinci, dobrovoľníci. Muži museli byť vo veku medzi 17 až 22 rokov a vysokí najmenej 180 cm. Každý člen musel byť dobre stavaný, bez telesných disproporcií. Boli dokonca odmietaní kandidáti s pokazenými zubami,“ približuje Šebo. Muži museli byť v dobrej fyzickej kondícii, mať uspokojivý politický názor, museli preukázať svoj árijský pôvod spätne až do roku 1800.
Spočiatku bol kladený dôraz na rasovú čistotu, vojna však spôsobila vážny nedostatok vhodných dobrovoľníkov z radov Nemcov a čoskoro v SS už neslúžili iba rasovo čistí vojaci. Po 6-mesačnom tvrdom výcviku sa tak Wendrinský dostal priamo do pekla ruského frontu. „Pokúšal som sa vcítiť do jeho myslenia. Bolo to ako schôdzka s dávno zabudnutým človekom. Nechal som svoje myšlienky voľne blúdiť, až ma náhle zaniesli na miesta jeho dlhej a vyčerpávajúcej cesty stepmi Ruska. Zažil som s ním jeho vojnovú púť od pripjatských bažín až po neslávny koniec v bojoch o Budapešť, kde prišiel ako 22-ročný o život,“ vraví spisovateľ, ktorý podrobne študoval dostupné archívy.
Krutý pes z prešporka
Wendrinský bol členom protitankového oddielu, neskôr sa stal veliteľom roty. Väčšinu svojho vojnového života strávil na ruskom fronte. Bolo to miesto, ktoré sa stalo kolískou jeho slávy, tu prekonal prvý krst ohňom, tu sa stal z nováčika starým mazákom. Mal povesť tvrdého a ľstivého bojovníka. Bol nekompromisný, viac ako hociktorý z jeho spolubojovníkov z radov Reichsdeutsche, teda originál Nemcov z Tretej ríše. Pre svoju tvrdosť dostal prezývku Krutý pes z Prešporka. Pre vlastnú jednotku bol nepostrádateľný pre svoje až samovražedné nasadenie.
„Bol to muž, ktorý natoľko miloval nebezpečenstvo, že keď práve žiadne nehrozilo, sám si ho vymyslel. Dokázal sám zastaviť útok tankovej brigády a v priebehu niekoľkých minút zničiť niekoľko nepriateľských tankov. Wendrinský našiel plné uplatnenie na východnom fronte. Bol odborníkom na ničenie ruských tankov, preslávený po celej divízii svojimi nevídanými husárskymi kúskami. V tvrdých bojoch v Rusku zničil 45 tankov protivníka jediným kanónom, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas 2. svetovej vojny. Celkovo ich má na svedomí 47, čím sa stal protitankovým esom číslo 1,“ prezrádza Šebo.
Rytiersky kríž vystriedal drevený
Príbeh protitankového esa je kontroverzný a uvedomuje si to aj samotný autor. „Dlho som váhal, či sa pustiť do písania tejto knihy. Veď písať o Slovákovi, ktorý sa preslávil ako príslušník Waffen-SS, nie je príliš záslužný čin. Napokon ma presvedčil môj priateľ, historik Vlado Tomčík, ktorý mi poradil, aby som sa do toho dal,“ priznáva a dodáva, že keby Wendrinský vojnu prežil, asi by prekypoval láskou k životu a nenávisťou k vojne. Gustáv bol za svoje bojové nasadenie vyznamenaný ríšskym Železným, neskôr Rytierskym krížom.
„Snažil som sa vypátrať nejakých príbuzných Wendrinského. Nikoho sa mi nepodarilo nájsť. Rodičia už nežijú a súrodencov nemal. Zistil som, že otec písal list veleniu armády, aby Gustáva prepustili zo služby domov. Ako robotník v továrni na strelivo mal úraz a synovu pomoc by doma potreboval. To však neprichádzalo do úvahy,“ hovorí autor knihy. O pár dní osud rozhodol, že Wendrinského Rytiersky kríž sa zmenil za prostý, drevený kríž.
Mladý Gustáv padol v boji o Budapešť 11. februára 1945. „Narazil som však na článok v nemeckom Bilde z roku 2018, kde sa píše, že vo viac ako 50 štátoch sveta žijú ľudia, ktorí majú nárok na výplatu dôchodku na základe členstva vo Waffen-SS. V Nemecku je to vyše 60 000 osôb, v zahraničí asi 2 000. Na Slovensku by podľa informácií takýto dôchodok malo poberať šesť ľudí,“ uzavrel Šebo.
Waffen-SS
Vyvinuli sa postupne z 200-člennej jednotky Hitlerovej osobnej stráže ešte v období, keď Hitler nebol kancelárom, ale vodcom NSDAP. Waffen-SS vznikli v decembri 1939 zjednotením SS-Verfügungsdivision, SS-Division Totenkopf a SS-Totenkopfverbände. Od roku 1940 boli Waffen-SS postupne pretvárané v samostatnú vojenskú organizáciu v hierarchii nemeckých branných síl.
Jednotky Waffen-SS mali z propagandistického hľadiska vytvoriť elitné vojsko vodcu SS Heinricha Himmlera, popri regulárnych ozbrojených silách (Wehrmacht), na rozdiel od ktorých mali byť ovenčené leskom neporaziteľnosti. Niektoré divízie Waffen-SS boli prednostne zásobované najkvalitnejšími zbraňami a do ich radov boli pôvodne vyberaní zväčša dobrovoľníci. Jednotky SS sa zúčastnili na väčšine veľkých nemeckých ťažení počínajúc inváziou do Poľska v roku 1939.
Významnú úlohu zohrali pri bojoch v rámci operácie Weserübung, v roku 1940 sa ďalej zúčastnili na bleskovej vojne v krajinách západnej Európy. Operovali na Balkáne, kde sa zúčastnili na útoku na Juhosláviu a Grécko, no v týchto oblastiach sa podieľali i na boji proti partizánom. Po vpáde do ZSSR boli významnou oporou nemeckých síl počas bojov. Na Norimberskom procese boli po vojne tieto oddiely vyhlásené za zločineckú organizáciu.
