Opozičné sily vojenského veliteľa Chalífu Haftara avizovali, že sa rozhovorov nezúčastnia, pretože misia OSN v Líbyi "neschválila všetkých jej 13 zástupcov". Zástupcovia súperiacej líbyjskej vlády národnej jednoty uviedli, že sa politických rozhovorov taktiež nezúčastnia, kým nebude dosiahnutý väčší pokrok v rozhovoroch o vojenských otázkach.
Znepriatelené strany konfliktu v Líbyi dospeli v nedeľu počas rozhovorov v Ženeve k návrhu dohody o prímerí, ktorá by mala zaistiť "bezpečný návrat (líbyjských) civilistov do ich domovov". Tento proces by mal prebiehať pod dohľadom OSN a zástupcov oboch znepriatelených strán, líbyjskej vlády národnej jednoty a proti nej bojujúcim silám vojenského veliteľa Chalífu Haftara. Ďalšie kolo vojenských rokovaní sa uskutoční v marci opäť v Ženeve.
Medzitým sa v stredu tiež v Ženeve mali uskutočniť rokovania o politických otázkach. V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporilo aj NATO. Viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i k jeho smrti. V posledných mesiacoch eskalovali boje medzi medzinárodne uznanou vládou v Tripolise a jednotkami veliteľa Chalífu Haftara, podporujúceho konkurenčnú vládu na východe Líbye.
Medzinárodne uznaná vláda premiéra Fájiza Sarrádža kontroluje už len líbyjskú metropolu Tripolis a malú časť územia na západe krajiny. Od apríla 2019 čelí ofenzíve Haftara, ktorý sa snaží dobyť Tripolis. Haftarom podporovaná vláda so sídlom v Tobruku ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.
