Kate Swenson (36) je pracujúca matka troch detí z Minnesoty, pričom jednému z jej chlapcov diagnostikovali ťažký neverbálny autizmus.
Na Facebooku sa venuje aj tejto téme, no vo februári napísala príspevok, v ktorom sa totálne "opustila". Prečítajte si príspevok o ťažkostiach, ktoré sprevádzajú rodičovstvo, o strate identity a o boji o vlastné prežitie.
"Netušila som, že byť matkou bude pre také ťažké...
Ahoj, volám sa Kate a mám 36 rokov a mám vážny problém so stratou identity. Alebo je to možno kríza stredného veku, alebo popôrodná depresia, alebo som možno len unavená, s nadváhou a duševne vyčerpaná.
Mám troch chlapcov, manžela, domov a prácu, ktorú milujem. Som požehnaná.
Svoj život som zasvätila ľuďom. Väčšinu dní, som rada, že to môžem robiť. Ale niektoré dni a týždne to tak necítim. Cítim sa, akoby som sa stratila na ceste. Pozerám sa do zrkadla a už sa sotva spoznávam.
Nie je to však o tom, že by som si pripadala stará. Vyzerám ako niekto, koho dokonca ani nepoznám. Vyzerám unavene. Vyzerám, akoby som sa opustila. Vyzerám nahnevane. Vyzerám uponáhľane.
Ponáhľam sa do sprchy, ponáhľam sa s jedlom, ponáhľam sa na križovatke, ponáhľam sa s večerou, ponáhľam sa do obchodu. Ponáhľam sa s písaním tohto textu, pretože jedno dieťa kričí a druhé vystupuje z autobusu o 11 minút.
Pritom to nemôžem byť ja, kto sa ponáhľa. Ja som tá, ktorá zvládne hocičo, pozná špeciálne potreby každého, tá šťastná, pozitívna, vždy usmiata, tá, ktorá sa vždy raduje.
Ale v poslednej dobe sa cítim takmer prázdna.
Keď som so svojimi deťmi, cítim sa vinná z toho, že nepracujem, a keď pracujem, cítim sa vinná z toho, že som sa viac nehrala so svojimi deťmi. Vnímam to ako prehru.
Mám pocit, že som premrhala svoje vzdelanie. Cítim sa ako gazdiná, kuchárka. Mám pocit, že nič nemôžem dokončiť. Viem, že som dobrá mama, nepochybujem o tom, ale tiež cítim, že všetko, čo som, je niekedy len mama.
Som veľmi schopná žena a nemôžem si nájsť čas na sprchu. Smejem sa, aj keď to píšem. Ale s dieťaťom, veľmi spoločensky aktívnym 6-ročným a ťažko autistickým chlapcom, musím do sprchy pred 5:00 alebo po 22:00 a vtedy som vyčerpaná.
Zvykla som sa starať o svoj vzhľad. Starala som sa o seba, jedla dobre, cvičila, sprchovala sa, nosila mejkap, hľadala tie správne hashtagy na Instagram, vyberala si outfity na leto. Teraz nosím mikiny, špinavé a šedé tričká.
A smutnou časťou je, že mi na tom skoro vôbec nezáleží. Som príliš unavená na to, aby som sa o to starala. Existuje toľko dôležitejších vecí ako spánok, práca, hra s deťmi...
Mám pocit, že som sa stratila. Nemám žiadne záľuby. Nemám čas robiť nič. Starám sa iba o deti a domov. Som neustále zaneprázdnená a znudená zároveň. Je to bizarné, ako sa cítim.
Neviem, ako to napraviť, ale pracujem na tom. Chcem si spomenúť, kto som a čo rada robím. Chcem spomaliť, aby som si to mohla užiť. Potrebujem nájsť rovnováhu.
Tento rok nájdem rovnováhu v materstve, manželstve, mojej práci, v mojom dome a svojom zdravom rozume. To je môj cieľ. Aj vy sa naučte viac smiať a prejavte voči sebe viac láskavosti."
