Ochota Bratislavčanov odmietnuť petíciu rozhodne už v sobotu o tom, či sa naše mesto stane jedinou metropolou Európskej únie, kde by platila totálna prohibícia hazardu.
Hoci aktivisti prichádzajú s rovnakou iniciatívou ako pred štyrmi rokmi, na poli hazardu sa za ten čas už zmenilo mnoho. Zákonodarcovia ho výrazne obmedzili a mestám dali do rúk nové nástroje, ako ho podľa svojich potrieb regulovať. Dostupnosť hazardu klesla na celom Slovensku o dve tretiny, štát zaviedol aj zákaz hrania sociálne odkázaných ľudí prostredníctvom registra vylúčených osôb či obmedzil otváracie hodiny.
Bratislava novú legislatívu reálne využila a prijala nové nariadenia, ktoré regulujú rozmiestnenie herní, vznik nových herní a dokonca ich úplne zatvorila počas sviatkov. Iniciatíve „Zastavme hazard“ to ale nestačí a požadujú absolútny zákaz, dokonca i hotelových kasín. Názory odborníkov sa zhodujú v jednom. Zákazom kamenných prevádzok sa problém, v tom lepšom prípade, prenesie na internet. Reálne však mestá, kde zaviedli prohibíciu, zaplavil čierny hazard.
Akciu podporili aj primátor Matúš Vallo a starostovia mestských častí. Hovoria o akomsi dlhu z minulosti, kedy sa petíciu podarilo vyzbierať, no bývalé vedenie mesta porušilo viacero právnych predpisov a zákaz hazardu označil krajský súd za nezákonný. Dnes je prevádzok, kde narazíte na výherné prístroje, oproti roku 2016 už len necelá tretina. Mementom proti zákazu by však mohli byť mestá, ktoré v uplynulých rokoch presadili plošný zákaz hazardu. Dnes riešia problém čierneho trhu a kvízomatov.
Situácia je tak vážna, že štát v boji proti nim žiada Združenie miest a obcí o pomoc. Príkladom neúspešnej prohibície môže byť aj Brno, ktoré po troch rokoch opäť vydalo licencie na prevádzku kasín.
Budú sa v Bratislave opäť zvyšovať dane?
Plošný zákaz hazardu na území hlavného mesta by sa prejavil výpadkom takmer 10 miliónov eur za jedno funkčné obdobie zastupiteľstva a primátora. Počuli sme od nich odpoveď na otázku, ako sa s týmto výpadkom v príjmoch chcú vysporiadať? Je to pritom tretina zo sumy, ktorú získa Bratislava zvýšením dane z nehnuteľností, ktoré len nedávno negatívne zasiahlo rozpočty všetkých rodín a firiem v našej metropole. Budú chcieť tieto chýbajúce peniaze znova vybrať od ľudí?
Budúcnosť hazardu je však už teraz na internete. Štátny Tipos už nie je monopolným online kasínom, licencie dostalo ďalších 12 spoločností. Zaplatili za ne spolu 33 miliónov EUR. Tieto peniaze ale putovali rovno do štátneho rozpočtu a obce a mestá z nich na rozdiel od prevádzok kamenných herní neuvidia ani cent.
Mesto nemusí hazard zakazovať, prísnejšie pravidlá a ich dodržiavanie ho ochráni pred rozmachom čiernych herní, ktoré postupne zaplavujú Slovensko. Len pri poslednej kontrole objavili úrady 400 takýchto miest. Naďalej by pritom do rozpočtu prichádzala slušná suma, porovnateľná napríklad s výdavkami na činnosť Mestskej polície, správu Bratislavského lesoparku na 5 rokov alebo prevádzku všetkých centier voľného času pre deti a mládež na dobu až 7 rokov.
Skôr, než Bratislavčania podporia plošný zákaz hazardu, mali by vedieť, ako je mesto pripravené vysporiadať sa s dôsledkami takéhoto bezprecedentného kroku. Bratislava by sa stala jedinou metropolou Európskej únie, kde by takýto zákaz platil.
Je hazard naozaj najväčší problém Bratislavy?
Asociácia zábavy a hier si u renomovanej prieskumnej agentúry FOCUS objednala reprezentatívny prieskum medzi obyvateľmi Bratislavy, v ktorom od 3. do 9. februára tohto roku zisťovala, ako vnímajú hazard. Výsledky dokazujú, že regulácia, zavedená v uplynulých štyroch rokoch, priniesla hmatateľné zlepšenie. Zaujímavé je aj porovnanie s podobným prieskumom spred troch rokov, ktorý v čase od 3. do 7. februára 2017 realizovala agentúra POLIS.
Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že až 93% oslovených v roku 2019 ani raz neprekročilo prah herne. Pred tromi rokmi to bolo 85%. V absolútnych číslach to znamená, že kým v roku 2016 vstúpilo najmenej raz do herne približne 85 tisíc Bratislavčanov, v minulom roku to bolo už len niečo cez 37 tisíc ľudí. To predstavuje pokles o takmer 60%.
Ak teda drvivá väčšina Bratislavčanov nemá ani len predstavu o tom, ako to v herniach skutočne vyzerá, je zrejmé, že namiesto reálnych skúseností ovplyvňujú názory ľudí skôr predsudky. S hazardom sa im automaticky spája závislosť. Takmer tri štvrtiny opýtaných ale nepoznajú osobne nikoho, kto má problém so závislosťou na výherných prístrojoch (72%). Herne však navštevujú predovšetkým normálni ľudia, ktorí prichádzajú do kultivovaného prostredia len za zábavou. Tak, ako nie každý návštevník pohostinstva je alkoholik, tak ani každý človek v herni nie je gambler. Aktuálny prieskum ďalej ukázal, že až 78% opýtaných nemá žiadne negatívne skúsenosti s existenciou takýchto prevádzok. To je v príkrom rozpore s tvrdeniami aktivistov, ktorí hazard v herniach a kasínach prezentujú verejnosti ako celospoločenský problém, ktorý je nevyhnutné okamžite riešiť striktným zákazom. Viac ako dve tretiny respondentov odmietli, aby sa výpadok príjmov z hazardu v rozpočte riešil ďalším zvyšovaním daní.
Naozaj je teda snaha zakázať hazard to, čo naše mesto a jeho obyvatelia potrebujú riešiť ako najdôležitejší problém?
Nepodpísali by ste radšej petíciu za riešenie problémov s dopravou, bezpečnosťou v uliciach alebo alkoholizmom?
Zákaz nie je riešenie, hovoria odborníci aj vyliečení hráči
Vyliečený gambler Michal Morávek z Bratislavy hovorí, že pre patologických hráčov žiadne zákazy neplatia. „Ak ste závislý a pokiaľ človek nie je vnútorne presvedčený o tom, že sa má od hazardu držať čo najďalej, nijaké zákazy alebo príkazy mu nepomôžu.“ Vraví, že keby chcel, za automatmi by cestoval aj do Tramtárie. Dnes radí ľuďom ako sa dá dostať von zo začarovaného kruhu. Môže to byť napríklad telefonát na linku pomoci pri problémoch s hraním (0800 800 900), kde o pomoc môže požiadať hráč alebo jeho rodina. Morávek tvrdí, že zákaz je pre gamblerov len na smiech a rozvíja akurát ich vynaliezavosť.
Podobný názor zastáva aj PhDr. Jana Žemličková, PhD., riaditeľka socio-rehabilitačnej starostlivosti v Sanatóriu AT v Bratislave: „Skúsenosti s prohibíciou nás varujú, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Zákaz závislým nepomáha, pretože nemôže nahradiť vnútornú motiváciu na rozhodnutie prestať hrať.“
Zákaz nevyrieši problém ani podľa prezidentky Asociácie zábavy a hier Ing. Jany Kelementovej:
Čo prekáža Bratislavčanom na herniach a kasínach?
Pred piatimi rokmi obyvatelia označili za najväčší problém s hazardom v hlavnom meste vizuálny smog, narúšanie verejného poriadku a ohrozené rodiny patologických hráčov. Hoci plošný zákaz hazardu neprešiel, nastúpila prísna regulácia. Pomohla vyriešiť najpálčivejšie problémy?
Zákon od januára 2018 vykázal automaty z reštaurácií a krčiem. Herne majú zakázanú svetelnú a inú reklamu navádzajúcu na hazardné hry. Patologickí hráči sa nachádzajú v registri vylúčených osôb, rovnako ako aj poberatelia dávok v hmotnej núdzi či neplatiči výživného a do herne nesmú ani len vstúpiť. Mesto má možnosť ďalej upraviť vzdialenosť medzi jednotlivými herňami a ich umiestnenie pri školách a pod. A ako je to s údajným narúšaním verejného poriadku? Polícia neeviduje žiadne problémy, ktoré by preukázateľne súviseli s hazardom.
