Milan Lešický, futbalový tréner a publicista
Nikdy v živote som nebol v žiadnej politickej strane. Možno aj preto, že som to vo svojej kariére nepotreboval. Politické dianie po revolúcii som zo záujmom sledoval. Pretože politika má s futbalom niekoľko spoločných vlastností. Najmä veľkú mieru neúprimnosti až falošnosti, kde sa človek po určitej dobe naučí nedôverovať nikomu a ničomu, len sám sebe.
Posledné volebné obdobie, ale aj všetky po revolúcii, môžem hodnotiť v celej škále dobrého a zlého. To je uhol pohľadu každého z nás. Áno, máme sa všetci lepšie. A po každých voľbách v dlhodobom priemere, vystúpime o jeden schodík vyššie. Nie však o celé poschodie, ako bolo sľúbené. Ten sen si splnili len ľudia, ktorí sa na kratší alebo dlhší čas dostali k moci.
S presvedčením môžem povedať, že od porevolučného obdobia som očakával ďaleko viac. Dokonca v oblasti športu sme išli dole schodmi a už sme v suteréne. Ani jedna vláda systematicky neinvestovala do športu mládeže v kategóriách od 6 do 15 rokov. Všetko ostalo na rodičoch a sponzoroch. Tým o talentovaných, ale chudobnejších deťoch ani nevieme. Preto už nemáme konkurencieschopné reprezentácie Slovenska, ale ani väčšinu mládeže v zdraviu prospešnej športovej kondícii. O to viac máme a budeme mať závislých a chorých detí, ktoré budeme musieť liečiť. A platí to, čo v športe - nakoniec sa nikto bývalých vlád nebude pýtať, ako bolo. Ale koľko bolo?
Chceli sme a máme demokraciu. Škoda, že mnohí každý svoju. Historicky nemáme problém, aby sa z niektorých vlastencov stali kolaboranti a potom si v určitých obdobiach úlohy vymenili. A tí, čo sa dožili vyššieho veku, aj viackrát za život. Amerika bledne závisťou nad šikovnosťou našich ľudí. Okrem bezproblémovej zmeny svetonázoru tu máme za 30 rokov mnoho milionárov. Na zbohatnutie nepotrebovali desaťročia, stačilo niekoľko rokov. Rýchlo pochopili, že sa oplatí biť o peniaze a nie o lopatu.
Aj politika sa stala výnosným zamestnaním v tomto voľnom štýle bohatnutia. Bohužiaľ aj pre mnoho takzvaných bláznov, ktorých je ľahšie rozpoznať ako zastaviť. Liečia si v politike komplexy menejcennosti. Arogantne, verejne útočia na svojich konkurentov, bez výčitiek klamú ľudí a sľubujú. Niekedy mám pocit, že sa bijú len o svoje peniaze a nie o naše. V súčasnosti tento stav vyvoláva vo väčšine spoločnosti, ktorá už zažila jedny alebo viacero volieb, bezmocnosť a apatiu. A preto aj napriek tomu by mal ísť každý Slovák voliť. Aj keď bude voliť menšie zlo. A platí pozdrav PNB - Pozor na bláznov!
-----
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.
