Pozornosť v zostave upútalo netradičné exotické meno – Johan Morel (17). Talentovaný Francúz so slovenským rodným listom zaujal predovšetkým kvalitnými výkonmi, ale aj tým, že dokáže bez problémov zaspievať slovenskú hymnu.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
- Od šiestich rokov hrávam v tíme US Boulogne Côte d‘Opale, ktorý dnes hrá 3. ligu vo Francúzsku. Odchovancami tohto klubu sú napríklad hráči ako Franck Ribéry či N‘Golo Kanté. Hráme v národnej lige do 19 rokov proti tímom, ako sú PSG, Lille, Lens... Od deviatich rokov obsadzujem post stredného obrancu.
Aký máte vzťah k Slovensku?
- Moja mama je Slovenka, narodila sa v Žiline. Každý rok chodím z Francúzska na Slovensko, kde navštevujem rodinu – starých rodičov, uja, tetu... Mám rád slovenské hory, jedlá a šport. Samozrejme, futbal, ale rád chodím aj na hokej, ktorý je populárnejší na Slovensku ako vo Francúzsku.
Čo vás priviedlo do reprezentácie SR?
- Hrať v repre, to nie je len mať rád šport, ale v prvom rade mať rád krajinu. Chcel som hrať za Slovensko. Poslali sme môj hráčsky profil a tréner Macek si ma vybral. Mám dôveru trénerského kádra, ktorý mi dal možnosť reprezentovať Slovensko. Som im za to veľmi vďačný.
Ako ste si zvykli na nové prostredie? Prijal vás kolektív bez problémov?
- Na začiatku som bol trochu nesmelý, ale rýchlo ma to prešlo. Spoluhráči ma prijali medzi seba bez problémov. Veľmi rýchlo som zapadol. S niektorými hráčmi som v kontaktne aj mimo zrazu.
Ako zvládate slovenčinu? Poznáte slová slovenskej hymny?
- V slovenčine mám určité nedostatky, ale snažím sa ich odstrániť. Rozumiem celkom dobre, rozpráva sa mi ťažšie. Chcem sa naučiť dokonale po slovensky nielen pre futbal, ale hlavne preto, lebo mi na tom osobne záleží. Slovenčina je podmienkou aj pre trénera Maceka. Slovenskú hymnu zaspievať viem, jej slová poznám naspamäť.
Máte obľúbený slovenský klub, resp. hráča?
- Zo slovenských klubov poznám najlepšie tím MŠK Žilina. Keď som na Slovensku, chodíme aj so starým otcom na ich zápasy. Zo slovenských futbalistov poznám, samozrejme, Milana Škriniara, Stana Lobotku či Mareka Hamšíka. Mareka som videl priamo aj s celým slovenským tímom na ME 2016 v Lille v zápase proti Rusku. Pamätám si, že sme vyhrali 3:2, Marek strelil nezabudnuteľný gól.
Chceli by ste jedného dňa reprezentovať Slovensko v seniorskom A-tíme?
- Už teraz je pre mňa veľkou poctou reprezentovať Slovensko v tíme do 18 rokov. Hrať za seniorský A-tím je môj sen.
Aké máte ambície vo futbale?
- Rád by som sa živil mojím koníčkom. Chcel by som hrať futbal na čo najvyššej úrovni. Bude to ťažké, vyžaduje si to veľa práce a obety.
- Podľa trénera Stanislava Maceka začína byť celá Európa multikultúrna, čo pomaly dobieha aj nás. „Johan má slovenský rodný list, pretože maminka je Slovenka zo Žiliny a otec je Francúz. Je to slušný, poctivý a dobre vychovaný chalan. Po slovensky rozumie, nie je tam žiadny problém. Dokonca vie v pohode zaspievať aj hymnu, čo je pre mňa veľmi dôležité. Z každého reprezentanta musím cítiť, že je naozaj Slovák. Johan je hrdý na to, že môže našu krajinu reprezentovať. Nebol tu len dotlačený agentom,“ povedal pre Nový Čas hlavný kormidelník SR 18.
„Futbalové kvality rozhodne má, za reprezentáciu odohral dobré zápasy. Tieto výkony však bude musieť potvrdiť v ďalších dueloch. Zapadol do mojej koncepcie i do kolektívu. Do každého hráča vštepujem, že obliekať národný dres je niečo výnimočné. Keď cítim, že to chlapci tak berú, tak mi je jedno, či je to polovičný Francúz, Slovák, z Bratislavy alebo zo Žiliny. Keby som z Johana necítil správne mentálne nastavenie, určite by som s ním nepracoval,“ dodal Macek.
