"Keď niekto nejde voliť, je to ľahostajnosť, zbabelosť a nezáujem. Boli časy, keď sme nemohli voliť a boli časy, keď bola povinnosť voliť manifestačne. A to už nesmieme dopustiť. Načo sme potom mali rok 1989," pýta sa 91-ročná Margéta.
Je presvedčená, že každý človek by sa mal zúčastňovať na verejnom živote. Ako hovorí, voliť nebola len vtedy, keď bola chorá, inak nevynechá žiadne voľby. Priznáva, že besedy a rozhovory pred voľbami sleduje, najmä s politikmi, ktorí ju zaujímajú. "Väčšinou sa mi zdá, že mnohí majú pred voľbami veľa rečí, ale po voľbách, keď už je zvolená, akoby bol prilepený na stoličku. Akoby sa bál z nej odísť, že mu ju niekto zoberie, a tak nemá časť na voličov," poznamenáva Margéta.
Filozofiou, že voliť treba, sa riadi aj 85-ročná Anna. "Treba rozhodne chodiť voliť, netreba takéto ignorovať. Keby to robil každý alebo polovica, štát by vyzeral hrozne," uviedla pre TASR Anna, ktorá tvrdí, že ak niekto nevolí, nemá právo sa sťažovať a kritizovať. Zdôrazňuje však, že je dobré si premyslieť, komu dáme vo voľbách hlas. "Voliť treba, ale treba byť obozretný. Niekedy si však neskôr aj tak povieme, že som mal predsa len voliť iného," poznamenala.
Pravidelne, od roku 1948, chodí voliť aj vyše 90-ročný Anton. Ísť voliť považuje za dôležité, pretože ľudia sa budú mať podľa toho, čo si zvolia. Dôležité sú podľa neho všetky voľby, avšak obzvlášť kľúčové sú aktuálne parlamentné voľby. "Zaslúžime si poriadok na národnej úrovni," skonštatoval pre TASR. Na otázku, či sa zaujíma a sleduje prácu tých, ktorým dal hlas, odpovedal, že cíti na vlastnej koži, či volil správne.