Dva utajené prieskumy si však objednali tisícky ľudí a šírili sa mailmi, sociálnymi sieťami alebo ich zverejnili české médiá. Čísla ukázali, že sa počas tohto obdobia rapídne zmenila verejná mienka, z ktorej ťažil najmä Igor Matovič a jeho OĽaNO.
Doteraz najsilnejšia vládna strana Smer sa tak dostala na najnižšie čísla od roku 2002. Posledný prieskum pred voľbami nameral, že ju plánovalo voliť len niečo viac ako 15 % Slovákov. Najväčší rozruch však spôsobila výmena na prvej priečke. Po 15 rokoch sa tam dostalo Matovičovo OĽaNO. „Mal veľmi silný nástup a mnohí voliči sa k nemu pridávali naozaj v posledných dňoch. Práve pri ňom sa dá hovoriť o efekte snehovej gule, lebo napriek moratóriu sa výsledky prieskumov dostali k pomerne veľkému počtu ľudí,“ hovorí politický analytik Grigorij Mesežnikov.
Vysvetľuje, že Matovič mohol zaujať aj v televíznych diskusiách a tiež mal silný záver kampane. „Smer stavil len na minimálnu kontaktnú kampaň a Pellegriniho v nej takmer nebolo vidieť. Voliči zároveň pripísali dianie v krajine za posledné dva roky od dvojnásobnej vraždy Jána Kuciaka († 27) a Martiny Kušnírovej († 27) najmä vládnym stranám, a to aj SNS a Mostu,“ dodal Mesežnikov.
Z prieskumov podľa neho jasne vyplývalo aj to, že zafungovala antikampaň proti strane Za ľudí a Andrejovi Kiskovi, ktorý tak za týždeň stratil dve percentá. Anonym totiž zverejňoval videá, v ktorých sa baví s kontroverzným podnikateľom o jeho pozemku pod Tatrami. Kiska pritom neustále pripomínal, že ide o zostrihané videá a z ničoho nekalého ho neusvedčujú.
„Do posledného momentu nebolo jasné, či prejde niekoľko menších strán, a tak môžu byť volebné výsledky napokon prekvapením aj podľa toho, kto sa do parlamentu dostal,“ uzavrel. Práve to tiež ovplyvní povolebné skladanie koalícií. Podľa Mesežnikova z predvolebných čísiel bolo jasné, že novú vládu bude skladať doterajšia opozícia, pričom jej lídrom bude zrejme Matovič ako najsilnejší subjekt.
Menšia koalícia
OĽaNO + PS/Spolu + SaS + Za ľudí = 85 kresiel
Podľa vyjadrení politikov je pravdepodobné, že ak bude zostavovať vládu Igor Matovič, tak vznikne bez Smeru. Podľa predbežných preferencií bolo možné vytvoriť aj menšiu koalíciu zo štyroch opozičných strán, ktoré budú mať výrazne viac ako potrebných 76 kresiel. „Záleží na tom, koľko strán sa napokon dostane do parlamentu a aký zisk budú mať. V posledných dňoch evidentne došlo k posilneniu elektorátu OĽaNO a aj na úkor niektorých opozičných strán. Na parlamentnú väčšinu tak bude stačiť aj kombinácia nie všetkých strán, s ktorými sa počítalo,“ tvrdí Mesežnikov. Tri z týchto strán podpísali aj predvolebný pakt o neútočení, čiže je pravdepodobné, že budú chcieť v dohode pokračovať a zostať spolupracovať aj po voľbách.
Široká koailícia
OĽaNO + PS/Spolu + SaS + Za ľudí + Sme rodina = 99 kresiel
Do úvahy tiež pripadá široká koalícia viacerých strán súčasnej opozície. Matovič sa vyjadril, že by preferoval ústavnú väčšinu (90 kresiel v parlamente). Do partie by tak mohol zobrať Sme rodinu. „Môžeme špekulovať o tom, či to koaličné strany budú hrať na ústavnú väčšinu, alebo nie. Ak by vláda chcela mať v parlamente ústavnú väčšinu, tak musia nevyhnutne rátať aj s Kollárom,“ hovorí politológ Tomáš Koziak. Mesežnikov pripomína, že lídri môžu kalkulovať aj s tým, že Kollára zoberú medzi seba namiesto niektorej inej strany, ako napríklad PS/Spolu alebo Za ľudí.
Rôzne viarianty spojenia
Rôzne varianty spojenia súčasnej opozície (podľa toho, kto sa dostane cez hranicu 5 %) - karty môžu zamiešať KDH, Dobrá voľba či MKS alebo Most.
Politickí analytici sa zhodujú, že skladanie koalície bude záležať na tom, koľko strán prekročí hranicu 5 %. „Uvidíme, či vznikne jednoznačne konzervatívna koalícia bez liberálnych síl, alebo to bude širšia koalícia, a tým vybalancovanejšia, kde by boli zástupcovia všetkých neľavicových prúdov,“ hovorí Mesežnikov. Koziak pripomína, že karty môže zamiešať účasť menších strán ako Dobrá voľba či KDH v parlamente. „Všetko bude závisieť od toho, kto sa do parlamentu nakoniec dostane. Či KDH prejde, alebo nie - to je kľúčová informácia,“ dodal Koziak.
Nečakaná koalícia Smeru
Ak by niektorá zo strán porušila predvolebný sľub alebo by sa do parlamentu dostali SNS či Vlasť.
Smer pred voľbami odmietal ĽSNS. Ak by pri skladaní koalície zmenili názor, tak by k sebe museli pribrať ďalšie strany, lebo len v dvojkoalícii by podľa prieskumov nemali väčšinu 76 kresiel v parlamente. Smer však zároveň odmietala opozícia, ale aj menšie strany ako Dobrá voľba, Most či ďalšia maďarská strana MKS, ktoré boli pod čiarou. „Koaličný potenciál Smeru je skutočne minimálny. Okrem Kotlebu a SNS by prakticky nikto s nimi do vlády nešiel. SNS sa navyše do parlamentu ani nemusí dostať,“ hovorí Koziak.
