Viacerí členovia PS/Spolu verejne vystupovali proti Kotlebovej strane ĽSNS. Zúčastňovali sa na ich mítingoch a voličov strany nazývali nacistami. Za tieto protesty ich viacerí politickí súperi kritizovali. „Označenie Kotlebových voličov za neonacistov neprispelo k tomu, aby strana presvedčila svojich voličov. Ukázalo sa, že oveľa lepšia bola stratégia Igora Matoviča, ktorý povedal ,Poďme diskutovať‘, než stratégia Michala Trubana, ktorý hovoril ,Poďme do nich‘,“ myslí si Koziak.
Podľa politológa mohlo preferencie negatívne ovplyvniť aj divadlo v parlamente, ktoré inicioval Beblavý spolu s piatimi nezaradenými poslancami. Dva dni blokovali rečnícky pult v Národnej rade a takisto tam prespávali, aby zabránili stranám Smer a SNS zaviesť 13. dôchodky. Neskôr ustúpili a dôchodky sa presadili. „Snažili sa to dať na Matoviča. Snažili sa o akčný štýl politiky, ktorý je vlastný a prirodzený Matovičovi, ale u človeka, ako je pán Mihál, to bola pozícia, ktorá bola pre voličov neuveriteľná a neautentická,“ vysvetľuje politológ.
Po celom Slovensku boli v rámci predvolebnej kampane umiestnené bilbordy s Michalom Trubanom a so sloganom „Poďme do nich“. „Slogan ,Poďme do nich‘ nepriniesol Progresívnemu Slovensku nič dobré,“ myslí si Koziak a nie je jediný. „Poďme do nich - ako si to mám vysvetliť? Je to do kotlebovcov alebo do názorových oponentov?“ pýtal sa premiér Peter Pellegrini. Viacerí označili slogan za agresívny.
„Prvá vec, ktorá naznačila riziko pri tejto politickej strane, bolo vystúpenie Štefunka a Beblavého pri voľbe prezidentky, čo bolo dosť trápne. Takto to bolo aj vyhodnotené. Zlá forma politickej komunikácie sa s nimi viezla až do posledného momentu,“ hovorí Koziak. Beblavý a zakladateľ strany PS Štefunko sa po výhre Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách natlačili na pódium a predniesli príhovor, ktorý bol podľa viacerých absolútne nevhodný, a neskôr sa zaň ospravedlnili.
