Olivia sa označuje za bezpohlavnú osobu, nestotožňuje sa ani s mužmi, ani so ženami, informuje portál ABC. Šiestačka patrí k malej, no stále rastúcej skupine detí v Austrálii, ktoré hľadajú liečbu, pretože sa necítia ani ako dievčatá a ani ako chlapci.
"Svet sa točí okolo dvoch škatuliek, jedna z nich je ženská, druhá je mužská. Ľudia sa tieto škatule snažia zalepiť, aby si tam ostal a nemenil sa. No ja som lepiacu pásku odstrihla a utvorila som si vlastnú škatuľku," hovorí Olivia.
Pred dvoma rokmi jej bola diagnostikovaná rodová dysfória, stav, pri ktorom osoba prežíva nesmiernu úzkosť v dôsledku konfliktu medzi biologickým pohlavím a rodovou identitou. Oliviina matka Jane Russo tvrdí, že jej dcéra bola vystresovaná hlavne z rastu pŕs.
Doktori jej odporučili lieky na oddialenie puberty, ktoré majú Olivii pomôcť vysporiadať sa s úzkosťou prameniacou zo zmien v jej tele. Vďaka injekciám sa jej už nevyvíjajú prsia, prestala menštruovať a nerozvíjajú sa u nej ani ďalšie typicky ženské znaky.
"Lieky na oddialenie puberty pravdepodobne vysadím, keď budem mať 16 rokov," hovorí. "Mám päť rokov čas na premýšľanie o tomto. Nemusím sa ponáhľať. Aj tak ponáhľanie sa nemá zmysel."
Potlačenie puberty u mladých ľudí neistých svojím pohlavím je kontroverznou témou. Niektorí kritici označujú deti za primladé na to, aby s tým súhlasili, a nemali by podľa nich brať žiadne lieky ovplyvňujúce hormóny.
Oliviina psychiatrička Georgie Swift tvrdí, že každý liek má svoje riziká a nežiaduce efekty. "Detskí lekári, ktorí predpíšu leuprolin, to sledujú a ak nastanú nejaké problémy u obzvlášť mladej osoby, informujú nás. Existujú obavy, čo sa týka potláčania puberty na dlhú dobu."
Psychiatrička tvrdí, že zvážila všetky zdravotné riziká, no aj tak si myslí, že tieto lieky sú pre Oliviu najlepším riešením. "Sme informovaní o rizikách, ktorým Olivia kvôli týmto liekom bude musieť čeliť... O zníženej hustote kostí, no veríme, že toto nebezpečenstvo je malé, a brali sme ohľad na Oliviino duševné zdravie a pohodu."
O žiačku sa starajú dve odborníčky zo Ženskej a detskej nemocnice v Adelaide, doktorka Swift a detská endokrinologička Jemma Anderson. Tá tvrdí, že toto prerušenie puberty sa dá kedykoľvek zvrátiť a lieky predpísali "po dlhom zvažovaní a rozsiahlom hĺbkovom a psychiatrickom vyšetrení nielen Olivie, ale aj jej rodiny."
Viacerí kritici sa nechávajú počuť, že takéto deti sa nachádzajú iba v prechodnom období. "Zaujímalo by ma, či sa niekedy rozprávali s mladým človekom iného pohlavia alebo bez pohlavia, alebo či premýšľali o tom, aké to je, byť v ich koži namiesto toho, aby sa dívali z diaľky a z teoretického uhla pohľadu."
Pani Russo tvrdí, že ju nepríjemne prekvapili obvinenia na adresu lekárov a rodičov ohľadom zneužívania rodovo iných detí na podporu lekárskych zákrokov. "Keby som ignorovala Oliviine myšlienky a pocity, prišla by som o ňu," hovorí. "Skutočne by som o ňu mohla prísť, ak by som nevypočula jej myšlienky. Tieto lieky na zablokovanie puberty jej zachráňujú život, lebo Olivia môže byť, čo len chce."
Doktorka Swift tvrdí, že ak by situáciu nechali bez lekárskeho zásahu, mohlo by to viesť k hlbokým duševným problémom. "Keď mladí ľudia s problémami ohľadom rodu cítia podporu zo strany rodiny, priateľov, školy, vzdelávania, vodí sa im na úrovni duševného zdravia oveľa lepšie. Klesne počet pokusov o samovraždu, klesne počet prípadov sebapoškodzovania a ich duševná pohoda vo všeobecnosti je lepšia." Deväť z jej 65 pacientov s rodovými problémami sa identifikujú ako bezpohlavné osoby.
Čakacia doba v Ženskej a detskej nemocnici v Adelaide pre tento typ liečby je 12 mesiacov. "Je to znepokojujúce, pretože čakanie je zrejme ten najväčší strach, ktorý tieto deti majú, keďže ich telá sa začínajú meniť."
Nie všetci bezpohlavní ľudia chcú podstúpiť lekárske zákroky, ako napríklad hormonálnu liečbu alebo chirurgický zákrok. Audrey Mason-Hyde (14) chodila na rovnakú základnú školu ako Olivia. Pri pôrode jej určili ženské pohlavie, no Audrey sa necíti ani ako žena, ani ako muž. "Myslím si, že mnoho ľudí je bezpohlavných a chcú prispôsobiť svoje telo viac ich ideálnej predstave. Myslím, že to je super, skvelé, choďte do toho. No taktiež si myslím, že nepotrebujete meniť svoje telo, aby ste boli bezpohlavnou osobou. Milujem moje telo také, aké je," hovorí.
Nemocnice v Austrálii sa stále častejšie stretávajú s prípadmi detí, ktoré sa považujú za bezpohlavné. "Často sa ma ľudia pýtajú, prečo sa teraz vynára toľko ľudí s problémom s pohlavím alebo bez pohlavia. Nemyslím si, že to je novinka, prípadne nový typ človeka. Myslím, že bezpohlavní ľudia tu boli odvždy, no až donedávna sa o tom nehovorilo."
"Pre mňa ako pre rodiča na ceste do puberty s bezpohlavným dieťaťom je tu veľa otázok," povedal Oliviin otec Justin Purdia. „Myslím analyticky. Neexistuje však žiadne jasné riešenie. Chcem len to, čo je pre moje dieťa najlepšie," uzavrel citlivú tému.
