V otvorenom rozhovore nám priznala, či bolo dieťatko plánované, prečo sa dcérka Zoe (7) presťahovala zo svojej izby k bratovi Hugovi (10) a prečo sa umelkyňa teší, že priberá.
Len nedávno vyšlo najavo, že ste tretíkrát tehotná. Ak by ste to mali porovnať s predošlými tehotenstvami, aké je to tentoraz?
Úplne iné. Veľmi sa teším, že mi to bolo znovu dopriate, zopakovať si to po 7 rokoch. Žena prežíva tehotenstvo úplne inak ako dvadsaťročná a potom ako tridsaťročná. Možno si to zopakujem ešte ako štyridsaťročná, ale to už asi nie. Maroško to už teraz zavrhuje. (smiech) Takže myslím, že končíme, a naozaj si to vychutnávam každý jeden deň, každú minútu, preto som obmedzila aj prácu, aj cestovanie. Aspoň raz sa chcem naozaj do toho tehotenstva vložiť, vychutnávať si ho naplno a pripravovať sa na ten deň D, ktorý nás čaká. Pri prvom to bolo naozaj náročné v tom, že mi bolo celých deväť mesiacov veľmi zle, nezaberali mi žiadne lieky ani infúzie a lekári boli zo mňa zúfalí, snažili sa ma na Kramároch dávať dokopy a nešlo to. Bolo mi permanentne nevoľno, iba na koncertoch počas spievania nie. Druhýkrát - pri dcérke - to bola taká klasika, prvé tri mesiace nevoľnosti a potom to prešlo. No a tretie tehotenstvo je úplne pohodové, zo začiatku bola len taká počiatočná únava, ktorú som si nemohla pripustiť, lebo sme mali vianočné turné a od rána do noci som bola na nohách. Keď prišli Vianoce a január, tak som sa upokojila, vyložila si nohy a pospala som si aj doobeda, aj poobede. Toto je skrátka moje najideálnejšie tehotenstvo. Maroško je tiež úžasný a nosí ma na rukách. Pred 10 rokmi to tak vôbec nebolo, neprežívali sme to tak. Neviem, či to bolo tým, že sme boli čerstvá dvojica, síce sme sa milovali, ale po tých 11 rokoch vzťahu je to úplne iné prežívanie. Mám pocit, že všetko je také hlbšie, intenzívnejšie a naozaj krásne. Sama hovorím, že to cítim ako obrovské požehnanie aj v rámci nášho vzťahu, že môžeme zažiť takéto obdobie.
Bolo dieťatko plánované?
Keď sme sa spoznali, hovorila som, že chcem aj šesť detí, ale myslím, že to znížime na polovicu. Tri deti sú pre nás ideál a bolo to teda plánované. Hovorila som o tom už po narodení Zoe a pripravovala som na to manžela. On mi na to povedal, pozri máme chlapca aj dievčatko, nič viac nám ku šťastiu nechýba, sú zdraví, krásni, šikovní, tak sme od toho upustili. No ale pri tridsiatke mi začalo byť jasné, že by som chcela ešte jedno, tak som Maroška uprosila. (smiech) Debatovali sme o tom takmer rok a usúdili sme, že to bude dobré rozhodnutie. Deti nás tiež presvedčili, hlavne Zoe, ktorá stále hovorila, že nechce byť posledná, dokonca obetovala svoju izbu a dala na ňu oznam, kde napísala „bábätkovská izba“. Pred rokom sa nasťahovala k bratovi. Jej izba je teda prázdna, pretože sa rozhodla, že to bude izba jej súrodenca.
