Po epidémii, ktorá si vyžiadala životy desiatok operencov, si zamestnanci vydýchli. Zoo je od štvrtka opäť prístupná verejnosti. Po ťažkých dňoch sa do zoo vracia život. „Celkovo sme prišli o 54 zvierat, 11 uhynulo, 43 sme museli utratiť,“ prezradil hovorca bojnickej zoo Jaroslav Slašťan s tým, že smrteľná nákaza sa najviac dotkla najmä vodných druhov vtákov. Našťastie neuhynuli dravé vtáky, sovy, papagáje, pštrosy ani dva kazuáre.
Podľa Slašťana sa výška škôd ani nedá vyčísliť. „Máme k tým zvieratám vzťah, majú svoje mená, príbehy. Robia nám radosť desiatky rokov a, žiaľ, počas tohto obdobia sme prišli aj o niekoľkoročné chovy a chovné páry,“ vysvetlil hovorca s tým, že z chovateľského hľadiska je najväčšou stratou celá skupina lyžičiarov bielych a samica vzácneho pelikána ružového. Mnohé vzácne druhy sa však podarilo zachrániť. Jedným z nich je kazuár veľkoprilbý Robo, ktorý je tu veľmi obľúbený.
„Je to exotický vták, ktorý môže byť pre človeka veľmi nebezpečný, svojím pazúrom na nohách ho dokáže aj zabiť. Zaznamenaných je niekoľko prípadov,“ dodal Slašťan. Pred smrteľnou nákazou sa podarilo ochrániť aj vzácne supy bielohlavé.
Títo ostali nažive
V dospelosti váži až okolo 80 kg a samica je väčšia ako samec, ktorý sa niekoľko mesiacov vzorne stará o mláďatá. Jeho domovom sú Austrália a Papua Nová Guinea. Doviezli ho z pražskej zoo v roku 2000.
Dožíva sa až 37 rokov. Kŕmi sa zdochlinami a vo voľnej prírode takmer vyhynul. Vyskytuje sa v južnej Európe, na severe Afriky a v západnej Ázii. Mladého supa, vysileného od hladu, získala Zoo Bojnice v roku 1985 z Lučeneckého okresu.
Tieto hviezdy zoo uhynuli
Je to vodný vták, jeho počet na svete nie je veľký. U nás patrí medzi vzácne druhy. Zoo chová tento druh od začiatku 60. rokov, prvýkrát sa v zajatí rozmnožil v r. 1999. Odvtedy odchovali vyše 20 mláďat.
Dorastá až do výšky 145 cm a dožíva sa 44 rokov. Žije v obrovských, až 20-tisícových kolóniách.