Investor na pozemku vedľa galérie stavia polyfunkčný dom, predstihový výskum podľa jeho vedúceho Andreja Žitňana odkryl objekt, ktorý by mal byť súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, objaveného pred štyrmi rokmi na susediacej Františkánskej ulici. Nález sa nachádza mimo stredovekého jadra mesta tesne pred hradbou mestského opevnenia.
"Jeho dochovanie do dnešných dní je vecou šťastných okolností, pretože sa zachoval v úzkom pruhu medzi hradbou a zasypanou mestskou priekopou," uviedol Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. "Aj tento nález ukazuje, aké dôležité sú archeologické výskumy pri výstavbe, ich výsledky posúvajú naše vedomosti o živote v minulosti a takpovediac prepisujú učebnice" dodáva.
Nález datujú do mladšej doby kamennej - neolitu, konkrétne do obdobia lengyelskej kultúry. Dodal, že objav dotvára poznatky o osídlení Trnavy a nadväzuje na významné nálezy z lokality neďalekých ulíc Františkánska a Štefánikova.
Tam našli aj tzv. Trnavské Venuše, ktoré zostávajú s odhadovaným vekom 6700 a 6800 rokov stále najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území mesta našli. Venuše sa podobajú tým, ktoré verejnosť mohla poznať z vyobrazenia na bývalej slovenskej dvojkorune, majú ruky v kýpťoch a malé prsia. Sošky bývali najčastejšie používané pri náboženských obradoch, stelesňujúc kult Matky Zeme či plodnosti. V roku 2016 ich našli vo vyhĺbeninách na ťažbu hliny, pričom v rámci Slovenska bývajú nachádzané veľmi zriedka.
Archeológ Žitňan v súvislosti s aktuálnym nálezom na Zelenom kríčku uviedol, že neolitické sídlisko bolo rozsiahlejšie, ako sa na základe predchádzajúcich zistení mohlo predpokladať a aj zistiť, pretože všetky susediace pozemky v lokalite sú už zastavané. Zároveň mohlo mať dlhšie trvanie alebo byť početnejšie "Keramické črepy, ktoré sme tesne pod hradobným múrom našli, majú krásne zdobenia, dokazujú zručnosť ľudí lengyelskej kultúry," konštatoval.
