Nadriapať pár kilogramov peria pritom vôbec nie je ľahká záležitosť, trvá to týždne. "Keď prišli mrazy a bolo menej roboty, počas dlhých večerov sa páralo. Pozbierali sa ženy z celej dediny, prišla rodina, chodili aj deti, najmä dievčatá. Muselo to byť podriapané na páperie, kostrnky sa odhadzovali," priblížila páračka Margita Hurťáková.
Takáto práca bola v minulosti určená hlavne pre staršie ženy, ktoré už nemali doma súrnu robotu, páraniu sa však priúčali aj menšie deti. Ženy si prácu spríjemňovali spevom, rozprávaním zábavných príhod či vtipov. "Páralo sa najmä tam, kde mali dievky súce na vydaj, aby sa mali s mladým čím prikryť. Keď mali deti, staré mamy im znova napárali na periny pre deti. U nás sa takýto zvyk zachováva dodnes," dodala Hurťáková. Na naplnenie vankúša treba napárať kilogram peria, do paplóna až 2,2 kilogramu. Kedysi sa dávalo peria aj viac, nevyrábali sa totiž paplóny, ale veľké duchny. Na konci dňa dostali ženy bylinkový čaj, buchty či rožky s makom.
Tradičné periny a vankúše s perím vyrába miestny gazda Martáň. Záujemcovia si ich objednávajú rok vopred. "Aby mali čerstvé, musia rok čakať. Objednávam hotové paplóny, do ktorých nasypem perie a zašijem ich, je to v dnešnej dobe jednoduchšie," hovorí gazda. Záujem o "starosvetské" periny podľa neho stále je. "Keď sa na novodobých vankúšoch dlhšie spí, urobí sa hrča a krk bolí. Takto mám každé ráno krásny nový vankúš a nič ma nebolí," zhodnotil.
