Mala totiž všetky príznaky - nádchu, hlieny, kašeľ aj horúčku, a ako tvrdí, prišla do kontaktu s mnohými ľuďmi. A hoci v jej prípade sa nákaza, našťastie, nepotvrdila, na dva dni, ktoré strávila v domácej karanténe, kým sa dozvedela definitívny verdikt lekárov, nikdy nezabudne. „Nebolo mi všetko jedno,“ hodnotí s odstupom času mladá žena. Ako takéto testovanie prebieha?
Kristína (27) sa vrátila z Talianska 20. februára, kde bola na služobnej ceste, ale aj na krátkej dovolenke v Miláne. Zdravotne sa necítila vôbec dobre. „Mala som horúčky, nádchu, hlieny, nepočula som na jedno ucho, kašľala som, v podstate všetky možné príznaky. Asi päť dní som nebola schopná akéhokoľvek pohybu,“ opisuje príznaky chrípky mladá žena a dodáva, že k lekárovi sa vybrala až potom, keď jej zabrali lieky. „So zamestnávateľom sme sa pre pokoj všetkých kolegov dohodli, že sa musím dať vyšetriť na koronavírus,“ vraví Kristína, ktorá najprv išla na pohotovosť na Antolskú. „Povedala som im o príznakoch a aj to, že som bola v Miláne. Tam mi asi do troch minút urobili odbery aj výtery z hrdla. Potom ma poslali na infekčné na bratislavské Kramáre,“ spomína na udalosti spred pár týždňov a dodáva, že odtiaľ ju najprv poslali preč s odôvodnením, že podobné testy sa majú robiť ráno. Nebolo to však všetko. Ako sama tvrdí, nepríjemný zážitok mala skôr pre prístup nemocničného personálu. „Lekár mi povedal, že ma dnes nepozrú, lebo sa nebudú prezliekať do ochranných oblekov. Videl správu, ktorú som doniesla z Petržalky, je tam uvedené, kde som bola a v akom som bola stave. Povedal, že to nevyzerá na ten vírus a mám prísť ďalší deň,“ prezradila Novému Času koncom februára Kristína.
Mala strach o iných
Na ďalší deň podľa nej museli na vyšetrenie všetci s podozrením na vírus čakať v daždi vonku. „Vtedy sme tam boli asi šiesti. Jeden pán bol v Taliansku na lyžovačke a ďalšia rodina tam bola na dovolenke. „Keď som sa dostala na rad, lekár sa ma opýtal, ako sa mám. Hovoril, že by som tú koronu nemala mať, že vyzerá, že je tam všetko v poriadku. Nakoniec dodal, že koronavírus sa môže prenášať aj bez toho, aby ten človek mal príznaky,“ spomína Kristína a dodáva, že na výsledky testov musela čakať dva dni. „Možno to bola dávka nejakého pozitivizmu, lebo vtedy na Slovensku ešte nebol potvrdený prípad nákazy, ale na druhú stranu to však môže byť nerozvážne. Nie som však sudca,“ zamýšľa sa s odstupom času Kristína.
Dnes už celú situáciu neprežíva nejako dramaticky, ale vtedy sa reálne bála. „Nepovedali mi, ako sa mám liečiť, čo mám robiť. Len to, že mám ostať doma v izolácii a nikam nechodiť,“ krúti hlavou Kristína, ktorá už nikdy v živote nechce zažiť nič podobné. „Nebolo mi všetko jedno. Vtedy som bola v kontakte s rodičmi, ktorí ma nechceli nechať samu, keďže som mala naozaj silnú chrípku. Na výsledky som musela čakať 48 hodín. Bola som veľmi nervózna a len som dúfala, že to bude negatívne, čo sa po dvoch dňoch aj potvrdilo,“ vydýchla si mladá žena a dodala: „Bála som sa, ale nie kvôli sebe, lebo je zas aj veľa prípadov, keď sa ľudia vyliečili, ale kvôli iným. Lebo som prišla do kontaktu s mnohými ľuďmi či už na dovolenke, alebo na konferencii, kde bolo niekoľko tisíc ľudí.“