O uzavretí štyroch z celkovo deviatich priechodov, rozdeľujúcich 180 kilometrov dlhú nárazníkovú zónu kontrolovanú OSN a vybudovanú naprieč ostrovom, rozhodla minulý týždeň cyperská vláda. Odvolala sa pritom na ochranu verejného zdravia. Vysvetlila pritom, že zníženie počtu hraničných priechodov má zdravotníckemu personálu umožniť účinnejšie odhaľovanie potenciálnych prenášačov koronavírusu nového typu.
Ako pripomenula agentúra AP, Cyprus zatiaľ nemá potvrdené prípady nákazy koronavírusom SARS-CoV-2.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis pri svojom obhajovaní rozhodnutia svojej vlády poukázal na skutočnosť, že na severe Cypru žije a študuje 3000 Iráncov. Irán bol pritom koronavírusom nového typu vážne zasiahnutý - evidujú tam 5823 potvrdených prípadov nakazenia a vyše 120 obetí koronavírusu.
Predstavitelia cyperských Turkov sa na konanie gréckej strany sťažovali OSN i Európskej únii. Mierová misia OSN na Cypre v súvislosti s uzavretím priechodov vyjadrila znepokojenie, za čo však bola terčom kritiky zo strany cyperského prezidenta, ktorý vyzval nezasahovať do záležitostí cyperskej vlády.
Podporu demonštrujúcim cyperským Turkom v sobotu z druhej strany hranice vyjadrili aj aktivisti z radov tamojších Grékov. Cyprus, ostrovná krajina v Stredozemnom mori, bol rozdelený v roku 1974 po invázii tureckej armády. Cyperskí Gréci odvtedy žijú prevažne na juhu krajiny, zatiaľ čo sever krajiny obývajú prevažne cyperskí Turci.
Pokusy o mierové riešenie situácie zlyhali, pričom vyjednávanie skomplikoval nález ložísk energetických surovín v okolitých vodách štátu. Posledné kolo rokovaní sa skončilo v júli 2017.
Suverenitu Severocyperskej tureckej republiky uznáva iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo nie. Cyprus sa stal členskou krajinou Európskej únie v roku 2004.
