V súvislosti s ním prináša TASR rozhovor s klinickým psychológom Petrom Sabolom, ktorý hovorí aj o tom, že panika, ak ju chápeme ako panickú poruchu, patrí z hľadiska klasifikácie chorôb medzi takzvané neurotické alebo úzkostné poruchy a vyznačuje sa neočakávanými náhlymi záchvatmi úzkosti, respektíve intenzívneho nepredmetného strachu.
V súvislosti so vzniknutou panikou, ktorá vznikla na základe šíriaceho sa koronavírusu, Peter Sabol uviedol: "Dnešok vedeckého a technologického pokroku nám dáva legitímne oprávnenie domnievať sa, že veci máme pod kontrolou a že dokážeme svet do značnej miery ovládať a prispôsobovať našim predstavám. Ak sa však objavia situácie, ktoré nám túto našu predstavu a vieru naštrbia (viď aktuálna epidémia koronavírusu), reagujeme intenzívne emočne."
-Kde sa panika rodí, ako všeobecne vzniká? Vysvetlite to, prosím, na princípe individuálnej úzkostnej poruchy. Poznáme dnes príčiny jej vzniku?-
Panika sa rodí v hlave, teda v mysli, a v pozadí panických prejavov môžeme dohľadať potlačené, vytesnené a nespracované obsahy vedomia a emócií. V našom vnútri sa tak vytvára konflikt medzi našou pravou autentickou polohou a tou "pozmenenou", čoho následkom je vzniknuté vnútorné napätie. To napätie sa potrebuje navonok nejako vybiť a formou jeho "vybitia" je príznak, v tomto prípade príznak panickej úzkosti. Veľká časť z týchto procesov sa deje nevedome a preto trvá istú dobu, aby sme príčiny paniky naozaj odstránili.
-V súvislosti s príčinami vzniku paniky u jednotlivcov sa hovorí aj o biochemických zmenách v mozgu. Čo konkrétne tie zmeny predstavujú?-
Biochemické zmeny v mozgu sú v súvislosti s psychickými poruchami nesporne vedecky potvrdené, ale my ich chápeme skôr ako dôsledok, a nie ako príčinu, v tomto prípade príčinu úzkostných prejavov. To znamená, že práve nespracované, vytesnené emócie a iné obsahy vedomia spôsobujú v organizme jednotlivca diskomfort, následkom čoho je aj neurotransmiterová dysbalancia. Inak povedané, kompenzačné užívanie napríklad sérotonínu ma robí šťastným, ale podstatu môjho nešťastia príčinne nerieši.
-Akú úlohu v tomto prípade zohráva strach zo straty vnímania reality?-
Významnú, je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Človek má strach, že stratí kontrolu, vplyv, pretože práve vyššie spomenutými potlačeniami akosi stratil svoje pravé ja, kontrolu nad samým sebou.
-Koľko percent súčasnej populácie trpí stavom úzkostného strachu?-
Sú to stavy s relatívne častým výskytom, pohybujúcim sa v rozmedzí od dvoch do ôsmich percent.
-Ako sa stavy úzkostného strachu u človeka prejavujú navonok?-
Panika, ak ju chápeme ako panickú poruchu, patrí z hľadiska klasifikácie chorôb medzi takzvané neurotické alebo úzkostné poruchy a vyznačuje sa neočakávanými náhlymi záchvatmi úzkosti, respektíve intenzívneho nepredmetného strachu, ktoré sprevádzajú aj určité fyziologické prejavy (búšenie srdca, potenie, dýchavičnosť a podobne).
-Poznáme už v súčasnosti účinné formy liečby tohto duševného ochorenia?-
Formy sú vždy dve - psychofarmakologická a psychoterapeutická. Psychofarmakologická je medikamentózna a symptomatická, teda snažíme sa daný príznak (symptóm) znížiť alebo odstrániť liekmi. Psychoterapeutická je takisto buď symptomatická, teda ide nám o čo najrýchlejšie odstránenie príznaku (napríklad kognitívno-behaviorálna terapia) alebo kauzálna (príčinná), kde sa prostredníctvom psychoanalytickej psychoterapie snažíme prísť na dôvod príznaku a jednotlivca ho tým zbaviť. Samozrejme, existujú aj ďalšie psychoterapeutické smery, napríklad humanistické, kde podstatou liečby je najmä kvalita vzťahového rámca medzi terapeutom a klientom.
-Ako je to v prípade paniky, ktorá dokáže ovládnuť v určitom čase drvivú väčšinu obyvateľstva? Kde tkvie jej príčina a prečo sa väčšiny ľudí náhle zmocní? Teraz máme na mysli, samozrejme, paniku šíriacu sa medzi ľuďmi v súvislosti s koronavírusom.-
Aktuálne šíriaca sa panika, ktorá sa týka spomenutého koronavírusu, má práve pôvod vo vyššie spomenutej poznámke. Dnešok vedeckého a technologického pokroku nám dáva legitímne oprávnenie domnievať sa, že veci máme pod kontrolou a že dokážeme svet do značnej miery ovládať a prispôsobovať našim predstavám. Ak sa však objavia situácie, ktoré nám túto našu predstavu a vieru naštrbia (viď aktuálna epidémia), reagujeme intenzívne emočne práve ako dôsledok straty kontroly, ktorá je v skutočnosti len ilúziou. Tiež sa domnievam, že ide o akúsi vyrovnávajúcu reakciu na prehnaný dôraz na racionalitu a zameranosť na výkon v dnešnom svete, pretože v tejto situácii reagujeme až akosi podozrivo iracionálne a mnohé výkonové udalosti (športové a iné spoločenské udalosti) sa hromadne rušia.
-Ako je možné liečiť alebo eliminovať davovú paniku? Respektíve panický dav.-
Práve uvedomením si vyššie spomenutého - naša túžba po bohorovnej všemocnej kontrole síce existuje, ale jej realizácia je len ilúziou a zároveň nezabúdajme na naše skutočné, pravé ja, ktoré nestojí na princípoch nadmernej racionálnosti a po dokonalosti bažiacej výkonnosti. Presne v duchu Freudovho citátu - daňou za pokrok je neuróza.
-Dokážu takýmto poplašným útokom odolávať vnútorne silné individuality?-
Pravdaže dokážu, ale vnútornou silou máme na mysli autenticitu, pravdivosť voči sebe a druhým a aj z toho plynúcu pokoru pred svetom, ľuďmi a prírodou.
-Kde má vtedy svoje miesto racionálne posúdenie, vyhodnotenie situácie a akú úlohu vtedy zohrávajú emócie?-
Fakty a teda rozum sú základ, ibaže my sa nimi zjavne neriadime, a preto si treba vždy zanalyzovať, prečo ten rozum aj napriek znalostiam nefunguje. Asi to bude tkvieť v potlačenej emócii, čo na konci dňa spôsobí, že nás iná nevhodná emócia ovládne.
