Slovenská šampiónka v thajskom boxe sa dala nahovoriť na šport, pred ktorým majú rešpekt aj mnohí muži! Už túto sobotu v rámci OKTAGON výzvy vstúpi do MMA klietky, aby si vybojovala svoj prvý titul v tomto drsnom športe.
Mnoho ľudí považuje zmiešané bojové umenie MMA za jeden z najdrsnejších športov vôbec. Napadlo by vám v detstve, že budete robiť niečo takéto?
Nie, mala som sny ako všetky dievčatá. Chcela som byť letuškou či právničkou. Určite som si nepredstavovala, že budem MMA zápasníčkou. Keď som však videla ženy v ringu, napríklad boxerky, vždy ma to fascinovalo. Vnímala som ich ako také tvrdé a nebojácne amazonky a páčilo sa mi to. Čiže nikdy som k bojovým športom nemala odpor. Okrem toho mám mladšieho brata, s ktorým sme sa odmalička v kuse bili. (smiech).
Aké boli vaše začiatky s bojovými umeniami?
Tatino robil džudo, tak som sa na to dala aj ja. K športu ako takému ma vždy viedli rodičia. Ešte v škôlke som začala s tenisom, odtiaľ som prešla na basketbal. Potom som sa dala na spomínané džudo, no v puberte ma to rovnako ako aj basketbal prestalo baviť. Keď som mala asi 17 rokov, narazila som na plagát, že sa tu v tejto telocvični robí ženský nábor na thajský box. Prišla som na prvý tréning a doslova ma to uchvátilo. V momente som vedela, že nechcem ostať iba pri tréningoch, ale chcem vyskúšať aj zápasiť. Som totižto extrémne súťaživý typ.
V thajskom boxe ste to dotiahli až na majsterku Slovenska. Ako sa dievča ako vy dostalo do sveta MMA, ktoré je devízou drsných mužov?
Ponuka stať sa súčasťou reality show OKTAGON výzva prišla práve po majstrovstvách. Úprimne, nekývla som hneď. Najprv som nad tým dosť rozmýšľala. MMA som poznala z televízie a až tak sa mi to nepáčilo, pretože mi to pripadalo ako naozaj brutálne drsný a nebezpečný šport, ktorý sprevádza množstvo zranení a krvi… Pre ženu na prvý pohľad dosť odrádzajúce. Ale povedala som si, že to nebudem hneď takto odsudzovať, najprv to vyskúšam. Napodiv ma to veľmi chytilo najmä preto, že takéto zápasenie mi pripadalo také pestrejšie.
Hoci ste boli najmladšou z účastníčok OKTAGON výzvy, dotiahli ste to až do finále. Takže ste sa úderov do hlavy, škrtenia, páčenia a mnohých iných na počutie drsných spôsobov boja nezľakli?
Mala som výhodu, že čo-to som poznala už z džuda a z thajského boxu. Na údery, pády na zem aj bolesť som bola zvyknutá. Pamätám si na prvý sparing na tréningu, kde som dostala dosť brutálny hák do brady. Niekto by si povedal, že tak toto nie, nenechám sa takto otĺkať. Mňa to naštartovalo a chcela som to tomu človeku vrátiť. Niektorí ľudia sú vyslovene zápasové typy a chcú sa ísť biť, ako napríklad ja a iní chcú iba trénovať, pretože na tréningu sú vymedzené hranice, že odkiaľ - pokiaľ. Pravda však je, že v MMA sú povolené trošku drsnejšie taktiky a iné je to aj v tom, že v MMA môžete súpera strhnúť dolu a bojovať s ním na zemi.
Aké bolo vaše najťažšie zranenie?
Pred piatimi mesiacmi som mala natrhnutý väz v ramene, nie však z klietky, ale z autonehody. Inak to boli iba také bežné veci - dvakrát zlomená kľúčna kosť, nejaké zlomeniny...
Čiže vás asi nejaký puknutý prst nevyvedie z rovnováhy.
To nie, sú to také drobnosti, ktoré k tomu patria. Určite bolesť vnímam menej ako človek, ktorý nikdy takýto šport nerobil. Na druhej strane, stále som žena a tiež mám dni, keď som precitlivená a prekáža mi, že sa ma niekto čo i len dotkne. Prezývajú ma Silent Killer (tichý zabijak), no vo vnútri som úplne obyčajné citlivé dievča. Túto vlastnosť si však strážim a ukazujem iba pred mojimi blízkymi.
Ako prežíva vaša mamina, že sa jej dievčatko dalo na takýto tvrdý šport?
Moja mamina je v tomto super, nikdy mi to nezakazovala, naopak, podporovala ma. Aj keď viem, že MMA sa jej veľmi nepozdávalo, vždy prišla aj na môj zápas, pretože vedela, že je to pre mňa dôležité.
Aj sa do klietky pozerá, alebo si zatvára oči?
(smiech) Pozerá určite. Veľmi si to vážim, že ju to zaujíma a obetuje mi svoj čas.
MMA by ste sa chceli venovať na profesionálnej úrovni. Máte však aj nejaké zadné vrátka?
Študujem na Masarykovej univerzite v Brne na Fakulte športových štúdií, odbor špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek. Snažím sa zvládať oboje, aj keď šport je pre mňa priorita, a preto ho uprednostňujem. Chcela by som robiť MMA na takej úrovni, aby ma to živilo. Trénovať, zápasiť či prípadne trénovať niekoho iného, to je môj sen. Práca niekde v kancelárii ma vôbec neláka. V tomto športe som sa našla a toto je môj život.
Do akého veku sa dá takto zápasiť?
Dobrá otázka, je to však individuálne. Závisí to od daného človeka, ako dokáže regenerovať, aké zranenia prekonal, či robí nejaké kompenzačné cvičenia. Kariéru športovca ovplyvňuje najmä zdravie. Sú však prípady, keď sa dá bojovať aj do 40. Treba mať okolo seba dobrý tím, ktorý na vás dohliada.
V klietke nesmiete mať nad súperkou zľutovanie. Ste takáto drsniačka aj v osobnom živote?
Kdeže, ja som v civilnom živote úplne pokojný typ. Nemám rada konflikty a hádky. Keď však idem do klietky, viem, že ten druhý ma chce poraziť, no ja chcem zvíťaziť a ukázať tú dominanciu, ktorá vo mne drieme. Trénujem každý deň a chcem, aby to bolo v klietke vidieť.
Čaká vás titulový zápas, prezraďte, čo všetko sprevádza príprava?
Trénujem dvojfázovo každý deň. Snažím sa odmakať každý deň naplno, aj keď, samozrejme, sú dni, keď sa ani mne nechce vstať z postele. Viem však, že každý jeden tréning by mi chýbal. Čo sa týka stravy, nie je tam nejaká drsná diéta. Ja som veľmi na sladké, preto sa snažím toto obmedzovať. Ale viem, že veľa dievčat má v týchto bojových športoch, kde sa drží hmotnosť kvôli váhovým kategóriám, problém s ochoreniami ako bulímia a anorexia. Ja mám však taký názor, že radšej budem bojovať s niekým, kto je ťažší, ako chudnúť a potom byť dajme tomu slabá, alebo sa necítiť vo svojej koži.
Ako to vníma okolie?
Kamaráti, spolužiaci a všetci okolo si už zvykli, že to ku mne tak nejako patrí. Možno by to veľa ľudí o mne zo začiatku nepovedalo, že sa vydám na takúto cestu, lebo povedzme si úprimne, že na to vôbec nevyzerám. Skôr ako zápasníčku MMA možno niekomu pripomínam trinásťročné dievčatko (smiech). Spolužiaci ma aj teraz prídu podporiť na titulový zápas do Ostravy. Veľmi ma teší, že ich to zaujíma a že to vôbec sledujú.
A čo váš priateľ? Ako vníma, že jeho drahá je nebojácnou zápasníčkou?
Myslím si, že pre veľa mužov je to určite odstrašujúce. Podľa mňa však minimálne každý športovec má pre to pochopenie. Keďže môj priateľ kedysi zápasil, má pre to pochopenie. Vie, ako driem, aké pocity človek zažíva pred zápasom, keď vstupuje do ringu. Takže to chápe.
Väčšinu času vás asi okolie vidí v športovom oblečení. Obliekate si rada aj šaty a opätky?
Z času na čas nastane aj taká príležitosť, keď ideme niekam na ples či na svadbu. Diskotéky a také podobné veci nevyhľadávam, čiže tam nie. Skôr ako šaty a opätky mám rada tenisky a legíny.
MMA každý rok stúpa na popularite. Máte v tomto športe nejaký vzor?
Kedysi ma fascinovala Ronda Rousey. Sledovala som každý jeden jej zápas. Čím ďalej, tým si však viac uvedomujem, že najväčším vzorom sú pre mňa moji rodičia. Vážim si, koľko pre mňa aj môjho brata obetovali času a ako nás vychovali. Keď raz budem mať deti, chcem byť presne ako oni. Podporovať ich a odovzdať im čo najviac.
