Konštatuje to v najnovšom vyhlásení Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že napriek priaznivému vývoju ekonomiky sa v rokoch 2018 a 2019 nepodarilo splniť rozpočtové ciele a vytvoriť dostatočný fiškálny priestor pre prípadné spomalenie ekonomiky a riešenie negatívnych šokov. Už pred schválením trinástych dôchodkov či šírením koronavírusu pritom rada upozorňovala na hrozbu postupného nárastu schodku verejných financií až na 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022, čo by zároveň viedlo k prekročeniu štvrtej hranice dlhovej brzdy. Pri nej sa už vyžaduje, aby vláda a samosprávy predložili vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Hranica deficitu vo výške 3 % HDP je pritom podľa rozpočtovej rady mimoriadne dôležitá z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k zaradeniu Slovenska do procedúry nadmerného deficitu a neskoršiemu uloženiu finančnej pokuty. "Z pohľadu európskych pravidiel je dôležité, aby Slovensko smerovalo k vyrovnanému rozpočtu a držalo sa v bezpečnej vzdialenosti od 3-percentnej hranice deficitu. Vtedy máme väčší priestor na zvládanie kríz," povedal šéf RRZ Ivan Šramko.
Vývoj deficitu a dlhu, ako aj prijaté opatrenia v dôchodkovom systéme sa premietajú aj do zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Medzera udržateľnosti by sa podľa rozpočtovej rady zvýšila z úrovne 1,32 % HDP za rok 2018 k odhadovanej úrovni približne 5 % HDP za rok 2020. "Slovenské verejné financie sa z pohľadu udržateľnosti dostali pred rok 2012. Teda do časov tesne po globálnej finančnej kríze. Viac než polovica zhoršenia je zapríčinená opatreniami v dôchodkovom systéme, ktorých náklady rastú v čase a sú tak výrazne vyššie ako nám indikujú okamžité vplyvy na deficity v najbližších rokoch po ich zavedení," tvrdí Šramko.
Rozpočet však musí podľa rady počítať aj s ďalšími negatívnymi vplyvmi v súvislosti so šírením nového koronavírusu. Okrem priamych nákladov na riešenie akútnych prípadov budú podľa RRZ výrazne vyššie náklady spojené s karanténnymi opatreniam zameranými na predchádzanie rozširovania nákazy. "Revidované prognózy obchodných partnerov SR a vývoja globálneho obchodu indikujú, že v roku 2020 slovenská ekonomika nemusí rásť, pričom nie je vylúčený ani medziročný pokles jej výkonnosti," uvádza rozpočtová rada.
