Podľa Jiřího Suchého, ktorý s ňou spolupracoval v divadle Semafor, bola dokonalou jazzovou speváčkou. Promotér Janis Sidovský na ňu spomína aj ako na výbornú kuchárku a fotografku. "Eva Pilarová prekročila prah Semaforu v roku 1960 a okamžite sme vedeli, hovorím za kapelníka Ferdinanda Havlíka, Jiřího Šlitra a za seba, že je to veľmi perspektívne dievča. A skutočne sa pred našimi očami rozvíjala a stala sa z nej dokonalá jazzová speváčka, akých dneska nie je veľa. Mali sme k sebe veľmi blízko, pretože sme vyznávali rovnakú muziku a obdivovali sme, ako ju Eva dokázala zvládnuť. Nastali aj chvíle, kedy sa naše cesty rozišli. Niekoľkokrát odišla zo Semaforu a niekoľkokrát sa doň vrátila. Teraz, ako vidím, už sa doň nevráti," povedal ČTK Jiří Suchý.
Promotér Sidovský bude podľa svojich slov na Pilarovú spomínať nielen ako na kráľovnú swingu, ale predovšetkým ako na skvelého človeka. "Spievala na našom partnerskom obrade, vídali sme sa v súkromí, fotografovala nás a výborne varila. S Evou odchádza veľký spevácky štýl a skutočná legenda," povedal. "Eva bola nielen vynikajúca speváčka, ale bola aj mojou učiteľkou. Vďaka nej som našiel vzťah ku swingu a mal tú česť s ňou mnohokrát vystupovať. Stali sme sa blízkymi kamarátmi, navštevovali sa a tiež spolu varili," dodal Sidovského partner, spevák Pavel Vítek.
Za veľkú profesionálku označil Pilarovú Karel Vágner, kapelník jej bývalej sprievodnej skupiny. "Eva bola speváčka s obrovským rozsahom a ak bola v poriadku, tak vôbec nevedela, čo je to zaspievať falošný tón, spievala absolútne čisto a mala obrovský rozsah a ako kapela sme s ňou mali výborný vzťah," uviedol Vágner. "Rodina Pilarovcov na mňa mala veľký vplyv, pretože keď som sa učil za nástrojára v Mladej Boleslavi, prišiel Orchester Gustava Broma a na jeho koncerte ma tak fascinoval basista Milan Pilar, muž Evy Pilarovej, že som zložil holubince zo starej otcovej basy a začal som sa na ňu učiť, "dodal.
Smútok nad odchodom Pilarovej vyjadrila aj jej spevácka kolegyňa Helena Vondráčková. "Táto smutná správa ma zastihla vo Varšave, odkiaľ sa práve vraciam do Čiech a je mi to veľmi ľúto. Eva bola pre mňa v mojich začiatkoch a tiež neskôr veľkým speváckym vzorom a vždy som ju ako speváčku obdivovala," vyhlásila. Hudobný publicista Jaroslav Špulák konštatoval, že Pilarová rozhodne patrila k tým speváčkam, ktoré boli svojím výrazom nezameniteľné. Navyše mala okolo seba autorov, ktorí jej boli schopní napísať silné skladby, takže mnohé z nich sa dostali do "šlabikára českej populárnej hudby". Ocenil aj jej otvorenosť a príjemné a prirodzené vystupovanie.
"Videl som ju naposledy vlani v októbri na koncerte v karlínskom Fore na oslave šesťdesiatych narodenín Aleša Brichtu. K tomu vystúpeniu ju prinútila skutočnosť, že boli narodení presne dvadsať rokov od seba. Na tu tému na pódiu tiež vtipkovali. Pri príchode Pilarovej na pódium sa ozval najväčší aplauz večera," spomínal. "Správa o odchode pani Evy Pilarovej nás v Supraphone veľmi zarmútila. Jej prvé nahrávky vyšli už v roku 1960 a celý rad z nich dnes patrí do zlatého fondu nielen Supraphonu, ale stala sa súčasťou histórie celej českej populárnej hudby," uviedol za vydavateľstvo hovorca Vladan Drvota.