František Budín sa narodil 19. júla 1924 v Ústí nad Labem. Zamestnal sa ako účtovník v Československých štátnych dráhach. Osudové sa však preňho stalo stretnutie s komikom Felixom Holzmannom v Litoměřiciach, kde začali spoločne v 50. rokoch 20. storočia vystupovať.
"Začal som pracovať s Felixom Holzmannom, keď som ho objavil v Litoměřiciach v kasárňach. On tam vystupoval sám. Keď som videl Felixa, videl som, že by bol pre mňa výborný partner, pretože mal krásnu mimiku. Ponúkol som mu, že by sme mohli spolupracovať," spomínal Budín v Českej televízii na začiatky svojej estrádnej dráhy.
Holzmann, ktorému v roku 1948 komunisti skonfiškovali rodinnú firmu, pracoval v Lovosiaciach ako aranžér a hodilo sa mu privyrobiť si popri zamestnaní. Dvojica Holzmann-Budín prvýkrát vystúpila v klube Chemičky v Lovosiciach so scénkou Ukulele. Začala účinkovať v estrádnych programoch a keďže ani jeden z jej členov v tom čase nemal auto, museli herci na predstavenia cestovať vlakom alebo aj na bicykloch. Honoráre boli spočiatku veľmi skromné a usporiadatelia ich často dávali v naturáliách - niekedy to bola zabíjačka, inokedy výrobky podniku, v ktorom hosťovali.
Postupne však prišli úspechy a Holzmann s Budínom sa začali čoraz častejšie objavovať v televízií. Ako býva v hereckých dvojiciach zvykom, humor Holzmanna a Budína bol postavený na kontraste: Holzmann stvárňoval roztržité, nahlúple figúrky s detinským, alebo absurdným myslením, kým Budínove postavy sa do spoločných rozhovorov márne pokúšali vniesť logiku a racionalitu.
"Ja som ako jeho partner mal byť vážny. Ale niekedy ma tak strhol, že mi kútiky úst vibrovali. Musel som to však potlačiť, lebo ja som robil toho vážneho a on robil toho blbca. Čo on vždy zamotal, z toho som mal vykorčuľovať. On robil toho hlúpeho, ja chytrého a on mal väčší úspech, ale ja som na ten úspech nežiarlil," spomínal František Budín na svojho partnera Holzmanna.
Napriek popletenosti a iracionalite Holzmannových a Budínových dialógov boli ich scénky veľmi precízne pripravované. Holzmann ich vymýšľal do najmenších detailov, niektoré potom dvojica dotvárala celé roky a vyskúšala si ich pred divákmi na menších javiskách.
"Text sme sa museli najskôr naučiť a až potom sme ho brúsili. Vety, ktoré boli zlé, sme vyškrtli a nechali sme tam len tie dobré. Pôvodný dialóg bol možno na pol hodinu a keď sme ho zoškrtali, trval pätnásť minút," popisoval ich tvorivú metódu František Budín. Tak vznikli legendárne scénky V restauraci, Hřbitovní rozhovor, Alibi, Rozvod, Na lavičce, alebo populárny Kviz.
Paradoxne, keď sa stal Holzmann počas 60. a 70. rokov slávnym komikom, musel František Budín spoluprácu s ním obmedziť, pretože ostal verný práci na železnici a netrúfol si stále zamestnanie opustiť. Partnermi v scénkach Felixa Holzmanna boli potom okrem iného aj herci Lubomír Lipský, Iva Janžurová či Viktor Maurer.
František Budín mal zasa vlastné umelecké aktivity - uvádzal koncerty, účinkoval v zábavných programoch, vystupoval ako kúzelník a jeho špecialitou boli detské programy. Podľa svojich kolegov vedel s deťmi fantasticky nadviazať kontakt a keď bolo treba, urobil na stoličke stojku, hoci aj v pokročilom veku.
Hoci dvojica Holzmann a Budín po sebe zanechala množstvo zábavných scénok a skečov, komici sa vyhýbali spolupráci s filmom - až na jednu výnimkou, ktorou je paródia Deset malých běloušků, ktorú v roku 1993 nakrútili Ivan Mládek a Miroslav Sobota.
František Budín zomrel v Ústí nad Labem v nedeľu 15. marca 2020 vo veku 95 rokov. Spolupracovníci naňho spomínajú ako na ochotného a slušného človeka zo "starej školy", ktorý si vyslúžil si prezývku Franta-Univerzál, pretože dokázal pobaviť všetky generácie od malých detí po dôchodcov.
