Zákon ho definuje ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu na jej riešenie vyhlásiť mimoriadnu situáciu, núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vypovedať vojnu. Na území Slovenskej republiky zatiaľ ani raz nevyhlásili výnimočný stav, núdzový stav bol vyhlásený dvakrát. Prvýkrát v roku 2011 pre štrajk zdravotníkov a druhýkrát teraz pre koronavírus. Ako sa rozlišujú jednotlivé stupne a čo sa počas nich môže diať?
Núdzový stav (maximálne na 90 dní )
Môže ho vyhlásiť vláda a to len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb. Zákon jasne hovorí aj o tom, že to môže súvisieť so vznikom pandémie. Vláda k čiastočnému vyhláseniu už pristúpila. Premiér Pellegrini aplikoval núdzový stav zatiaľ len pre zdravotníctvo, môže sa však zaviesť aj plošne. „Mohlo by dôjsť napríklad k obmedzeniu slobody pohybu, napríklad zákazom nočného vychádzania, alebo k uloženiu pracovnej povinnosti. Mohlo by sa aj obmedziť fungovanie pošty a doručovanie poštových zásielok,“ uviedol Škrobák.
Zákon zároveň ráta aj s tým, že možno evakuovať ľudí na určené miesto či zakázať vjazd motorových vozidiel. Štát môže spraviť aj to, že zakáže vstup na určité územie, ktoré je postihnuté a ohrozené. Na skúmanie nevyhnutnosti takýchto krokov je na Slovensku oprávnený Ústavný súd. V prípade nerešpektovania nariadení sú stanovené pokuty do výšky 1 650 €, ale aj dvojročný trest vo väzení za porušovanie povinností krízovej situácie.
Mimoriadna situácia
Je to obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Vláda ju vyhlasuje, ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť okresného úradu či obce. „Mimoriadna situácia je inštitútom civilnej ochrany, je to takpovediac menej intenzívna obranná reakcia štátu na pandemickú situáciu, ktorá neznamená prelomenie ústavného rámca základných práv a slobôd,“ priblížil prodekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Ján Škrobák. V praxi to u nás znamená zatvorené školy, zakázané kultúrne a športové podujatia, či príkaz zostať v dvojtýždňovej karanténe pre tých, ktorí sa vrátia z postihnutých krajín.
Výnimočný stav (najdlhšie na 60 dní, ak vzniknú nové okolnosti, o 30 dní viac)
Na návrh vlády ho môže vyhlásiť prezidentka. Výnimočný stav reaguje na nejaké hromadné protiprávne útoky. Napríklad rozsiahle pouličné nepokoje, útoky na políciu, rabovanie obchodov a skladov a podobne. Na rozdiel od núdzového stavu nereaguje na nebezpečenstvo, ktoré nemá charakter útoku osôb alebo skupín osôb. Práve za týchto okolností by mohla byť odložená schôdza parlamentu, kde by sa malo schvaľovať programové vyhlásenie vlády. Právomoci by prešli na Parlamentnú radu, čo je menšia Národná rada.
Vojnový stav
Vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezidentka len za podmienky, že Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.
Vojna
Vojnu vypovie prezidentka na základe rozhodnutia parlamentu len za podmienky, že Slovenská republika je napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť. Ďalšou možnosťou je, že vypovedaním vojny si Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.
Kedy by nedošlo k výmene vlád?
Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho aj keby nebol núdzový stav, formálne - právne je možné, aby terajší premiér Peter Pellegrini zostal v úrade. „Aspoň na nejakú prechodnú dobu, ale nehovorím o rokoch. V deň, keď sa koná ustanovujúca schôdza parlamentu, podáva vláda demisiu. Zároveň však priamo z ústavy vláda zostáva vo funkcii a plní si svoje povinnosti do momentu, keď členovia novej vlády zložia sľub. Nie je dané, že hlava štátu vymenuje novú vládu v deň ustanovujúcej schôdze. Pokiaľ by sa prezidentka rozhodla, že novú vládu vymenuje až neskôr, tak je to na jej rozhodnutí,“ hovorí Bárány.
