Limonov žil od roku 1974 v exile: najprv v USA, kde v New Yorku pracoval v novinách New Russian Word. V roku 1987 získal občianstvo Francúzska, kde žil od roku 1980 a kde nadviazal tesné kontakty s vedením Francúzskej komunistickej strany.
Do Ruska sa vrátil začiatkom 90. rokov. Obnovil si ruské občianstvo a začal s aktívnou politickou činnosťou. Limonov viedol Národno-boľševickú stranu, ktorá bola v Rusku zakázaná, a vydával noviny Limonka. V roku 2010 založil stranu Iné Rusko, ktorá však nikdy nezískala registráciu.
Pred niekoľkými rokmi Limonov veľmi aktívne v Moskve, na Triumfálnom námestí, organizoval protesty na podporu článku 31 ruskej ústavy o slobode zhromažďovania. Ním založené hnutie sa volalo Stratégia-31. Bol aj iniciátorom akcií Pochod nesúhlasiacich, ktorých účastníci žiadali odstúpenie prezidenta Putina. Neúspešne kandidoval aj v prezidentských voľbách.
Podľa denníka Novaja gazeta Limonov zomrel na komplikácie súvisiace s onkologickým ochorením.
