Vygradoval formu, aby splnil olympijský limit, no všetky preteky mu zrušili. A tak trčí doma, čaká, čo bude, šije rúška a svojich fanúšikov cez sociálne siete vyzýva k zodpovednosti. Na diaľku, mailom, sme sa rozprávali s naším chodeckým esom Matejom Tóthom (37).
Váš šport je z veľkej časti odkázaný na exteriér. Ako trénujete? Dá sa nejako vyjadriť, nakoľko sa to blíži k ideálu?
V týchto dňoch mám tréning v obmedzenom režime. Nielen pre opatrenia, ktoré platia na Slovensku, ale aj kvôli môjmu pretekovému harmonogramu. Momentálne som v pretekovej forme, ale pretekať nemám kde. A je jasné, že minimálne do konca apríla žiadne preteky nebudú. To znamená, že moja forma musí klesnúť, keďže držať ju dva mesiace na vrchole sa nedá. Takže tréning mám len udržiavací - zľahka, hodinku denne. Zatiaľ doma (nabehátku, či rotopede). Ale nevidím problém trénovať aj vonku. Samozrejme, individuálne, mimo väčšieho výskytu ľudí. Keďže nechcem ohroziť svoju rodinu, neplánujem využívať ani rehabilitáciu v Dukle. Aj to si viem dočasne zabezpečiť doma. Snažím sa k situácii na Slovensku pristupovať zodpovedne. Tréning je pre mňa momentálne druhoradý. Ale keďže je to moja práca, snažím sa pre alternatívne riešenia - športový home office...
