Tie sú však aktuálne nedostatkovým tovarom - ľuďom tak neostáva nič iné, než si ich zháňať, ako sa len dá, či svojpomocne vyrobiť. Spolupatričnosť celej krajine preto vyjadrujú rôzni ľudia - aj väzni, dôchodcovia či dokonca muž zákona. Ako túto výrobu zvládajú?
O nedostatku ochrany tváre sa vedelo už predtým, než sa u nás koronavírus potvrdil. Aj preto Zbor väzenskej a justičnej stráže pristúpil k tomu, že vo väzniciach začali s ich šitím. „Zbor začal prípravu výroby rúšok na tvár vykonávať dňa 27. februára a výroba sa začala realizovať vo vybraných ústavoch dňa 5. marca,“ informovala Monika Kacvinská, hovorkyňa ZVJS. Aktuálne prebieha výroba v 7 ústavoch, ktoré majú zriadené strediská šitia, a to ústav Košice-Šaca, Banská Bystrica-Kráľová, Košice, Nitra-Chrenová, Želiezovce, Ružomberok a Dubnica nad Váhom.
„Rúška na tvár sa vyrábajú predovšetkým zo zdravotnícky odporúčaných materiálov (Domestic 145), ktoré možno prať na vysokej teplote, chemicky čistiť a žehliť,“ dodáva hovorkyňa. Primárne sú rúška určené pre potreby zboru a sú urýchlene distribuované podľa požiadaviek do všetkých ústavov zboru, ako aj pre subjekty spadajúce pod rezort ministerstva spravodlivosti. „V prípade požiadaviek na výrobu pre štátne hmotné rezervy je zbor pripravený realizovať aj túto požiadavku podľa svojich kapacitných možností,“ zdôrazňuje Kacvinská.
Má to v popise práce! Pomáhať a chrániť je heslo, ktorým sa odjakživa riadia muži zákona, ktorí musia denne čeliť rôznym osudom a životným príbehom. Doslova a dopísmena sa týmto riadi aj bratislavský policajt Peter, ktorý sa rozhodol voľný čas medzi službami vyplniť skutočne efektívne. V pohodlí domova sa totiž venuje činnosti, ktorá je prínosom nielen preňho, ale aj pre jeho rodinu.
„Nemali sme doma rúška a keďže som predtým študoval ako ortopedický technik, zameraný na obuv, mal som so šitím skúsenosti. Povedal som si, prečo to nespraviť aj pre rodinu,“ opisuje začiatky sympatický policajt, ktorý má ťažké srdce hlavne na pofidérnych predavačov na čiernom trhu. „Mimo práce nemám na robote nič dôležité, tak to vyrábam v čase, keď moji synovia spia. Viem, že niektorí ľudia nemajú ani peniaze ani materiál na to, aby si doma vyrobili vlastnú ochranu,“ povedal Peter, ktorého táto robota skutočne baví. Práve preto sa snaží, aby ju vykonával čo najprecíznejšie.
„Teraz šijem asi štvrtý deň a mám za sebou už 50 kusov a dokonca som si našiel aj vlastný systém, ktorý mi vyhovuje,“ prezradil. Výroba jedného rúška mu netrvá dlhšie ako 20 minút. Vyrába ich dvojvrstvové, pričom necháva aj priestor na vloženie kuchynskej utierky, aby malo rúško aj takzvanú filtráciu. Časť rozdal rodine ostatné druhým ľuďom, ktorí sa mu ozvali prostredníctvom sociálnej siete.
Ťažká situácia nenechala chladných ani šikovných seniorov. Ján (86) z Kežmarku sa aj napriek svojmu vysokému veku zapojil do prevencie proti šíriacemu sa vírusu. Posadil sa za šijací stroj a začal šiť rúška. Čiperný Ján bude mať o necelý mesiac 87 rokov. Je už viac ako dve desiatky rokov na dôchodku, ale stále je aktívny a situácia, ktorá vznikla okolo šírenia koronavírusu, spôsobila, že neváhal a pustil sa do práce. Nechcel sa totiž len pasívne prizerať a šomrať na zlú situáciu.
Sadol si preto k šijaciemu stroju a začal šiť toľko kritizované a nedostatkové rúška. Problém to pre neho nebol - celý život bol dámskym a pánskym krajčírom, takže šitie má doslova v krvi. „Radšej by som šil kabáty, toto s tými rúškami je babračka. Ale keď treba, tak rád pomôžem,“ skromne podotkol čiperný dôchodca. Najprv ušil rúška pre rodinu, potom začal šiť pre známych. K šijaciemu stroju si sadá niekoľkokrát za deň a šije, pokiaľ vládze.
