Mŕtvych sú tisíce, hospodárske škody miliardové... Je to pre nás úplne nová skúsenosť. Ale v iných končinách sveta či v inej dobe boli ľudia na takéto niečo zvyknutí. Aké nákazy v minulosti trápili ľudstvo? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 11. marca respiračné ochorenie COVID-19 za pandémiu. Aký je vlastne rozdiel pandémiou a epidémiou?
Ani jeden z týchto výrazov nie je rozhodne pozitívnym, či príjemným označením. Epidémie sú infekčné ochorenia, ktoré sa koncentrujú v určitej oblasti, môžu mať lokálny i celoštátny charakter. Na Slovensku sú bežné napríklad lokálne epidémie chrípky. Pod pandémiou sa zjednodušene rozumejú vírusové ochorenia s presahom naprieč kontinentmi. A to platí aj pri novom koronavíruse.
Epidémia SARS
r. 2003
Medzi najvýznamnejšie epidémie, ktoré sužovali svet v neďalekej minulosti, patrí SARS - ťažký akútny respiračný syndróm, ktorý sa rozmohol v roku 2003. Problémom takýchto ochorení je, že ich príznaky sa veľmi nelíšia od bežnej chrípky, ale ich následky bývajú horšie. Horúčka, suchý kašeľ, ťažkosti s dýchaním, únava a prípadná stuhnutosť svalov… Nič neobvyklé, prečo by človek mal postupovať inak ako pri bežnej viróze, aké nás trápia každý rok? Lenže SARS sa pomerne rýchlo vyvinie do ťažkého zápalu pľúc, ktorého dôsledky môžu byť, najmä u oslabených ľudí, fatálne. Epicentrom SARS v r. 2003 bola čínska provincia Kuang-tung. Jej obyvatelia ako prví pocítili hrozbu tohto koronavírusu, ktorý sa nakoniec rozšíril do vyše 30 štátov. Nebezpečným vírusom bolo nakoniec infikovaných okolo 8 000 ľudí a takmer 800 z nich zomrelo.
Primárnym hostiteľom SARS bol netopier, no na človeka sa preniesol z cibetky – milučkého zvieratka, ktoré je v niektorých ázijských regiónoch považované za gastronomickú delikatesu.
Epidémia MERS
r. 2012-2015
O 10 rokov neskôr, keď už ľudstvo postupne zabúdalo na traumu SARS a jeho smrteľné následky, sa na Blízkom východe objavila epidémia MERS. Toto vírusové respiračné ochorenie sa prejavuje vysokou teplotou, kašľom a dýchavičnosťou, no pokojne sa môžu vyskytnúť aj tráviace problémy.
Z Arabského polostrova sa nákaza rozšírila do 27 krajín a počet infikovaných sa vyšplhal až na 25 000, z toho 8 500 na to doplatilo životom. I v tomto prípade bol pôvodcom vírusu netopier a „medzihostiteľom“ ťavy, ktoré ochorenie preniesli na človeka. Tzv. pacienta nula, ktorý sa nakazil ako prvý a vírus ďalej šíril, sa nikdy nepodarilo vypátrať!
Vie sa však, že do jednej z postihnutých krajín - Južnej Kórey, ho priniesol 68-ročný cestovateľ, ktorý tesne pred návratom spoznával krásy arabských štátov. Počas ciest nemal žiadne symptómy a odhaduje sa, že on sám mohol pred návštevou lekára nakaziť 28 ľudí a následne ohroziť ďalších 82 ľudí v nemocnici v Soule.
V prípade rozšírenia epidémií netreba hľadať senzáciu za tým, kto bol ako prvý nakazený. Ako sa v minulosti vyjadril pre CNN Bertram Jacobs, virológ z Arizonskej štátnej univerzity MENO, v prípade epidémií to nie je také jednoznačné. Nie je možné s určitosťou niekoho obviniť, že táto osoba to začala. Nekonala vedome, aby spustila epidémiu. Pravdepodobne len bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste...
Ako v boji proti SARS, tak aj v prípade vírusu MERS sa ukázala ako účinným nástrojom prísna karanténa. Nečudo teda, že štáty sa na ňu spoliehajú aj dnes pri pandémii koronavírusu, ktorý už dostal nové označenie SARS-CoV-2.
Epidémia Ebola
r. 2018
Medzi najsmrteľnejšie epidémie je zaradená ebola, ktorá vypukla v africkom Kongu počas leta 2018. Svetová zdravotnícka organizácia ju rok nato vyhlásila za mimoriadnu udalosť ohrozujúcu verejné zdravie medzinárodného významu a tento status platí dodnes.
Nákaza ebolou má naozaj devastujúci účinok. Ide o filovírus, ktorý napadá človeka a ďalšie primáty. Zo začiatku sa prejavuje horúčkou, bolesťou hrdla, bolesťou svalov a hlavy. Potom nasledujú nevoľnosť, vracanie a hnačky, zlyhávajú ľadviny a pečeň a mnohí ľudia začínajú krvácať z telových otvorov. Regionálne epidémie eboly mali úmrtnosť 50 – 90 %. Dodnes sa ňou v západnej Afrike nakazilo viac ako 3 400 ľudí a vyše 2 200 zomrelo.
Našťastie sa ochorenie udržiava na regionálnej až národnej úrovni, no zastavenie šírenia komplikuje zlá bezpečnostná situácia v tomto kúte sveta. Povstalci aj vládne ozbrojené sily napádajú zdravotníkov aj civilistov.
K obrovskej tragédii sa v Kongu schyľovalo, keď v júli 2019 do mesta Goma, kde žije viac ako milión ľudí, docestoval autobusom muž z mesta Butembo. Nikto, ani on sám, vtedy ešte netušil, že bol infikovaný ebolou, ktorú potvrdili až testy v nasledujúci deň. Išlo o prvý prípad tejto smrteľnej nákazy v takom veľkom meste. Pacienta okamžite previezli naspäť do Butemba a tam nasledujúci deň zomrel. V Gome medzitým s napätím očakávali, čo sa stane. Našťastie sa ebolou od toho muža nakazilo a zomrelo iba zopár jednotlivcov a nákaza neprerástla do epidémie.
Od tej doby sa nezaznamenali v tomto meste žiadne nové prípady. Ak by sa ebola v Gome rozšírila, malo by to fatálne následky na vývoj epidémie a jej šírenie v Afrike.
Pandémia Cholera
zabíja dodnes
SARS, MERS, ebola mali iba regionálny charakter. Preto boli označené za epidémie. Pozrime sa teraz na pandémie, ktoré sa rozšírili do sveta.
V histórii ľudstva sa pravidelne opakovali pandémie cholery, pričom vôbec nejde o chorobu, ktorá by patrila iba do učebníc dejepisu. Dodnes každý rok WHO eviduje 1,3 až 4 milióny nakazených a na choleru zomiera 21- až 143-tisíc ľudí. Choroba sa vyskytuje predovšetkým v rozvojových krajinách s nedostatočným prístupom k pitnej vode a hygienických zariadení. Práve kontaminovaná voda z nádrže indickej rieky Gangy bola na počiatku šírenia cholery v 19. storočí. Následkom bol opakovaný výskyt pandémií, ktoré zabili milióny ľudí po celom svete. Cholera sa naposledy epidemicky rozmohla v roku 2018 v Jemene a pretrváva tam dodnes. Na jej následky zomrelo v tejto oblasti takmer 4 000 ľudí vrátane detí, ktoré sú pri tomto ochorení rizikovou skupinou.
Pandémia Španielska chrípka
r. 1918 - 1920
V súvislosti so súčasnou pandémiou sa často spomína španielska chrípka, ktorá sužovala svet po 1. svetovej vojne v rokoch 1918 - 1920. Prvým evidovaným prípadom bol americký vojak, no sa miesto vzniku za považuje Francúzsko. Najviac obetí mala v Španielsku, a preto získala aj svoj názov. Presný počet úmrtí nie je známy, ale odhaduje sa až na 40 miliónov. Na porovnanie: v dôsledku vojny zahynulo o polovicu menej ľudí, teda 20 miliónov! Španielsku chrípku sa podarilo zastaviť zatvorením škôl, zákazom zhromažďovania sa a samotným ukončením vojny. Doteraz ide o jednu z najhorších pandémií, aké sa v našich dejinách vyskytli.
V čase vojen úradovala aj ďalšia pliaga – škvrnitý týfus. Toto bakteriálne infekčné ochorenie prenášajú vši a blchy, čiže na vznik epidémie sú potrebné zlé hygienické podmienky. Teda práve ako v čase vojen alebo krátko po nich.
Pandémia Čierna smrť
r. 1347 - 1352
Jednou z najťažších kapitol v ľudskej histórii bola aj pandémia moru v rokoch 1347-1352, kedy čierna smrť iba v Európe vyhladila 25 - 50 miliónov obyvateľov. Okrem vysokého počtu mŕtvych mal mor za následok aj ekonomický úpadok Európy, hladomor a zmenu sociálnej štruktúry obyvateľstva. Ide o bakteriálnu infekciu, ktorá sa z hlodavcov prenáša prostredníctvom bĺch a vší na človeka. Morové epidémie sa potom vracali až do 18. storočia a zanechali za sebou ďalšie milióny mŕtvych.
Zaujímavosťou je, že aj mor sa do sveta začal šíriť z Číny. V provincii Chu-pej sa po prvý raz objavil v roku 1334 a už v roku 1347 bol v Taliansku, kam ho zavliekli obchodné lode. Čo vám to pripomína? Rovnaký scenár ako teraz s novým koronavírusom!
Na základe minulosti vidíme, že ľudstvo má za sebou rôzne druhy smrtiacich epidémií a pandémií, z ktorých sa vieme poučiť. Účinným „liekom“ bolo vždy dodržiavanie prevencie, karanténa a iné bezpečnostné opatrenia, ktoré ako v prípade ochorenia COVID-19 slúžili na to, aby sa čím skôr zamedzilo šíreniu nákazy. To sú základy, ktoré môžu zachrániť životy. Nič však nejde zo dňa na deň, treba sa obrniť trpezlivosťou.
Ďalšie pandémie modernej doby
