Pre agentúru SITA to uviedla prezidentka Slovenskej komory psychológov (SKP) Eva Klimová a Viera Cviková z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa Klimovej je aktuálna situácia záťažová pre každého človeka a do rizikovej skupiny tak radí všetkých, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty. Cviková podotkla, že situácia môže mať výrazný vplyv aj na extrovertné typy ľudí.
Ak sa izolácia dotýka ľudí v karanténe, riadi sa určenými opatreniami, ktoré je potrebné dodržiavať, poznamenala Klimová. Rozdiel je podľa nej aj v tom, či je už človek chorý alebo či je „v preventívnej izolácii“. „Chorý človek izoláciu zvyčajne ľahšie akceptuje, dodrží pravidlá, môže pociťovať strach o ostatných v domácnosti, aby sa nenakazili. Ľudia, ktorí sú v preventívnej izolácii, reagujú rôzne,“ priblížila. Vysvetlila, že u takýchto ľudí môžu nastať pocity nepohody, strachu či úzkosti, ktoré si potrebujú ventilovať. Vplyv izolácie prirovnala Klimová ku stavu v nezamestnanosti. Práve dlhodobejší výpadok z bežného režimu má totiž dopady aj na psychiku. Pokiaľ nie je človek chorý, je podľa nej vhodné, aby dodržiaval pokiaľ možno bežný denný režim aj v izolácii. Vytvoriť si denný harmonogram odporúča aj Cviková. Obe sa zhodujú, že človek by sa mal denne venovať aj nejakej fyzickej aktivite. Cviková poznamenala, že na psychické zdravie podporne pôsobí aj tvorivá činnosť.
„Nastáva čas, kedy sme viac v obmedzenom priestore so svojou rodinou, v prípade karantény bez možnosti odchodu z prostredia. Pre rodiny s deťmi je situácia snáď ešte náročnejšia,“ poznamenala prezidentka SKP. Dodala, že prežívanie je individuálne a v krátkom časovom horizonte zvládnuteľné. Rozdiel vidí v tom, či je človek v izolácii sám alebo je, naopak, doma celá rodina a prichádza presýtenie kontaktami, či takzvaná „ponorka“, a tak pocit samoty niektorým ľuďom chýba. Podľa Cvikovej by pri „ponorke“ mohlo pomôcť vyčlenenie si priestoru a času len pre seba.
Vzťahy môžu byť teraz podľa Klimovej vyhrotenejšie alebo sa, naopak, viac stmelia. Svoju úlohu zohrávajú aj strach alebo úzkosť, ktoré prichádzajú často neočakávane v dôsledku vývoja situácie. Môžu sa objaviť stresové reakcie od agresivity, hnevu, cez zmĺknutie a neochotu komunikovať s ostatnými, pocity úzkosti, beznádeje. Poukazuje však na to, že iných ľudí môže táto situácia povzbudiť ku aktivite a objaví sa viac spolupatričnosť, snaha pomôcť ostatným, spájanie sa prostredníctvom sociálnych sietí. Cviková poznamenáva, že na človeka podpora a spolupatričnosť voči druhým ľuďom môže pôsobiť ozdravne.
Aktuálna situácia je podľa Klimovej záťažová pre každého človeka. Priblížila, že za rizikové skupiny by mohli byť označení ľudia všetkých vekových skupín, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty. Taktiež aj seniori, ktorí žijú sami, nemajú príbuzných, alebo s nimi nie sú v kontakte. Náročné je to podľa nej aj pre deti, zvlášť pre tie malé, ktoré sú zvyknuté byť v kontakte s kamarátmi na ihrisku. Podľa Cvikovej môžu izoláciou trpieť skôr extroverti, teda ľudia, ktorých podstatná časť života je viazaná na kontakt s druhými. Tí môžu v stave nútenej izolácie zažívať pocity stiesnenosti, osamelosti, frustrácie aj hnevu či bezmocnosti. Podotkla, že samotná situácia neistoty ľudí prirodzene smeruje k vyhľadávaniu kontaktu s inými.
Cviková poznamenáva, že aj keď priamy medziľudský kontakt súčasná situácia neumožňuje, v dennom harmonograme by mal byť vyčlenený priestor na komunikáciu s druhými. Dodáva, že významnú úlohu môžu zohrať sociálne siete a možnosť sprostredkovať názory aj pocity prostredníctvom nich. Klimová tiež vyzdvihuje úlohu komunikačných technológií, ktoré umožňujú zostať v kontakte. „Veľa ľudí prežíva úzkosť a tých niekoľko ojedinelých liniek dôvery alebo on-line poradní nestačí. Počet volaní na tieto linky extrémne narastá a súvisí s prežívaním situácie počas pandémie. Preto pomôžme odborníkom formou prevencie, ktorú môžeme z ľudskej úrovne urobiť. Zavolajme kamarátom, známym, ľuďom, o ktorých vieme, že sú osamelí, porozprávajme sa,“ priblížila Klimová.
Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno-vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva. Zatvorené sú maloobchodné prevádzky a prevádzky so službami, pričom sa to netýka potravín, drogérií, lekární či vybraných služieb, akými sú napríklad banky či poisťovne. Aktuálne je na Slovensku potvrdených 186 prípadov koronavírusu.
