Nerešpektovanie práv opozície na predsednícke funkcie vo výboroch Národnej rady SR (NR SR) by bolo, ak by z opozície do týchto funkcií nezvolili nikoho. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ján Ruman. Poslanci NR SR v utorok 24. marca opakovane nezvolili Ľuboša Blahu (Smer-SD) a Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedov ľudskoprávneho výboru, respektíve parlamentného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Blaha svoje nezvolenie prirovnal k totalitnému valcu a označil to za nerešpektovanie dohody o rozdelení postov predsedov výborov zo strany koaličných partnerov.
Obaja kandidáti získali v parlamentných voľbách z 29. februára výrazný počet preferenčných hlasov. Kotlebovi odovzdalo svoj hlas 169 341 voličov, Blahu krúžkovalo 60 263 občanov. „Počet odovzdaných voličských hlasov konkrétnemu kandidátovi vo voľbách do NR SR nijako nesúvisí s ďalšou podporou poslancov pri hlasovaní do funkcie predsedníctva parlamentného výboru, hoci sa tento konkrétny kandidát do parlamentu dostal. Nie je to o počte hlasov, ktoré obdrží daný kandidát od voličov vo voľbách, ale o tom, či ho koalícia rešpektuje a či je dostatočnou autoritou na zastávanie daného úradu. Je to vôľa poslancov NR SR a špecifikum tajnej voľby,“ vysvetlil politológ. Vôľa ľudí tým podľa jeho slov „vonkoncom nie je popretá“. „Občania volia vo voľbách kandidátov do parlamentu, pričom neurčujú, ktorí poslanci budú po zvolení obsadení na jednotlivé posty vo výboroch,“ zdôraznil Ruman. Aj o tomto je totiž podľa politológa princíp zastupiteľskej demokracie.
Nominácie Ľuboša Blahu a Mariana Kotlebu považuje výlučne za vec politických strán Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Faktom je, že ani po dvoch hlasovaniach nemajú potrebnú podporu, čo znamená, že tieto nominácie nie sú zlučiteľné s predstavami koalície. Myslím si, že je to čisto personálny problém, ktorý je riešiteľný navrhnutím iných nominantov, keďže z oboch opozičných strán už boli v rámci iných predsedníctiev parlamentných výborov nominanti zvolení,“ uzavrel Ruman.
Parlamentné politické strany si podelili výbory v parlamente v pomere 12 ku sedem v prospech koalície. Do čela parlamentných výborov boli zvolení aj opoziční poslanci Erik Tomáš, Richard Raši, Peter Žiga a Juraj Blanár (všetci Smer-SD) a Martin Beluský z ĽSNS.
